Literárium / Stanislav Rakús
Hoci by názov tohto príspevku mohol vyvolávať dojem stagnácie, umŕtvovania a postupného zániku, v skutočnosti je to naopak. Prirodzený a nepopierateľný fakt, že literatúra ako umenie sa nevyvíja, patrí, parafrázujúc Thomasa Manna, k najväčšej sile a sláve literatúry. Zabezpečuje to totiž jej nadčasovosť, ustavičnú aktuálnosť, schopnosť dotýkať sa svojím estetickým a významovým potenciálom základných otázok človeka v premenách a vývine doby, takže – napríklad - pri inscenovaní Shakespeara si môže každé storočie i desaťročie napriek historickým kostýmom, odlišnej civilizačnej úrovni a dávno minulému prostrediu nachádzať v jeho dielach najvnútornejšiu a najhlbšiu spojitosť s útrapami a radosťami svojej súčasnosti.
Literatúra ako umenie sa nevyvíja napriek tomu, že jej dejiny sú priam nabité pohybom a striedaním smerov, prúdov a techník. Nedochádza v nej však k tvorbe čoraz lepších diel. Predstava akejsi stupňovitej genealógie kvality, ktorá by mala znaky pohybu vpred, je tu úplne absurdná. Už v iných súvislostiach som napísal, že po Homérovi neprichádza lepší Homér ani po Čechovovi lepší Čechov. Tieto základné, dobre známe pravdy treba zrejme odvodzovať z toho, že k naozajstnému umeniu patrí len to, čo samo v sebe predstavuje vrchol, čo je také, aké by malo byť. V tomto zmysle má literatúra ako súbor vysokých hodnôt lineárnu podobu, je priraďovacím zoskupením javov, v ktorých ide o všetko. Priemerná báseň, povedal klasik tvrdú pravdu, nestojí za nič. O tom, že literárny vývin nemôže byť kritériom umeleckej kvality, svedčí to, že v jednotlivých smeroch ako evidentných vývinových znakoch literatúry, sú i zlé diela.
Ak má literatúra svoje prednosti v tom, že sa ako umenie nevyvíja, iná situácia je vo sfére techniky. Jej hodnota spočíva práve vo vývoji. Kým literatúra nevytvára nový svet, ale obrazne povedané, starý svet vidí, technika na rozdiel od umenia nový svet vytvára, čo potvrdzujú ďalšie a ďalšie generácie lokomotív, televízorov, počítačov, liekov a pod., ktoré sú nespochybniteľným prejavom vývoja.
Svet je bohatý svojimi principiálnymi odlišnosťami. Patrí k nim i odlišnosť umenia a techniky. Tieto diferenciácie nemožno popierať alebo niektorú z nich nekriticky preferovať.
