Richard Feynman bol hrdinom, akého si už filmári museli všimnúť.
V Spojených štátoch raz hľadali a našli nezvyčajného detektíva.
V januári 1986 rástlo v krajine vzrušenie, NASA sa chystala vypustiť raketoplán Challenger, lenže bola dlho zima a jeho štart sa odkladal.
Keď technici skonštatovali, že všetko je o. k., zapli sa televízne kamery a udalosť sledovali milióny ľudí. Najprv sa dívali na veľké víťazstvo vedy, po sedemdesiatich sekundách na katastrofu. Challenger havaroval a sedem ľudí na palube zahynulo.
Keď bolo treba nešťastie vysvetliť, ktosi dostal nápad, aby do vyšetrovacej komisie zavolali fyzika, držiteľa Nobelovej ceny Richarda Feynmana.
Nebezpečne zvedavý
V Hollywoode už producenti viackrát skočili po veľkom vesmírnom dobrodružstve. Blízkosť nebezpečenstva ich vzrušovala, ale radšej mali príbehy, kde sa veci skončili dobre alebo aspoň ako-tak. Ani film s názvom Armageddon nemohol divákov úplne zničiť.
Prípad Challengera nezapadal do ich koncepcie, a preto o ňom ešte veľký a úspešný film nevznikol.
Teraz to skúsili americký kanál Science a britská televízia BBC. Z Feynmana urobili hlavnú postavu a z prvých ohlasov britskej tlače vyplýva, že sa im to podarilo, že film Jamesa Hawesa je výborný.
Veď by to aj bol trestný čin, keby im to nevyšlo.
Richard Feynman je postava, ktorá spisovateľom a filmárom ponúka viac vzrušujúcejšieho materiálu, ako by si vedeli predstaviť.
Jeho knižne vydané spomienky a prednášky boli v USA bestsellerom, sú také pútavé a zrozumiteľné, že rodičia ich odporúčajú svojim deťom hneď, ako vidia, že sa začínajú vážne zaujímať o svet.
Pre študentov bol Feynman autoritou, on sám autority nemal rád. Žiadny fakt neprijal skôr, ako by ho najprv nespochybnil, a nič nespochybnil skôr, ako by si to predtým neoveril.
Bol zvedavý, tvrdohlavý a hravý, zbožňoval rébusy, otvárať trezory a dnes by asi prišiel na pin mnohých z nás.
Hlavnou úlohou filmu The Challenger sa stal preto, že po prvé, záhadu objasnil, a po druhé, že to urobil jednoducho. Mágia komplikovanej a nepredstaviteľnej technológie pri ňom úplne vybledla.
Chladné počasie
„Zničíte mi život,“ povedal Feynman, keď ho do komisie zavolali. Vtedy už mal rakovinu (nebolo vylúčené, že súvisela s jeho prácou na projekte Manhattan, ktorý neskôr poslúžil na výrobu atómovej bomby), zostávalo mu len pár mesiacov života. Ale zvedavosť ho presvedčila.
Kým iní členovia komisie zasadali, on navštevoval inžinierov po celej Amerike a vypytoval sa, čo považovali za riziko a ako o ňom hlásili.
Potom už len zašiel do železiarstva, kúpil kliešte a pri jednom zasadaní si vypýtal pohár studenej vody. Ponoril do nej kúsok gumy a ukázal, ako sa za necelú sekundu stiahla a nebola dostatočne pružná na to, aby sa rýchlo dostala do pôvodného tvaru. Ten kúsok gumy, takzvaný o-ring, mal slúžiť ako tesnenie štartovacieho motora, no v chladnom počasí nevydržal.
„Príroda dáva jasné odpovede, keď sa jej viem jednoducho opýtať,“ povedal vtedy Feynman.
Film The Challenger hovorí aj o tom, že jeho závery neboli pohodlné, komisia ich odmietala včleniť do záverečnej správy.
Feynman vtedy rozrušil majestátne postavenie NASA, ukázal na chyby, ktoré narobila, aj na chyby, ktoré nechcela vidieť a potom si ich ani priznať.
Na vesmírny program vydávala vláda veľa peňazí, hoci po pristátí na Mesiaci nemali Američania jasný cieľ. Raketoplánu hovorili „shuttle“, čo sa používa aj na kyvadlovú dopravu, čím budili dojem, že lety do vesmíru sú čímsi bežným, ale pripravení na ne ešte neboli.
Detektív pre televíziu
Napríklad taký film Apollo 13 bol veľmi úspešný a viackrát ho už premietli aj naše televízie. Tom Hanks v ňom hrá kozmonauta, ktorý sa za dramatických okolností vrátil domov.
William Hurt má síce Oscara za drámu Bozk pavúčej ženy, no až taký populárny ako Hanks nie je.
Ak však počkáme, jedna z televízií by The Challenger mala odvysielať. Väčšinu ich programu dnes tvoria detektívky – a tento hrdina má dostatočne detektívneho ducha.
Richard Feynman sa z toho usvedčil sám, keď o vyšetrovaní havárie raketoplánu písal v knihe Hádam ti nerobia starosti cudzie názory?
