Štyri ženy, jeden muž. Keď Matúš Vizár zistil zloženie poroty, ktorá v súťaži krátkych filmov v Cannes rozhodovala aj o jeho Pandách, myslel si, že veľké šance na cenu nemá. Pochyboval, že by sa ženám páčil jeho drsný humor, ale nakoniec bol prekvapený. Cenu má a k tomu 7500 eur za tretie miesto, o ktoré sa delí s filmom In acvariu rumunského režiséra Tudora Cristiana Jurgiu.
„Evidentne ma chceli nejako odmeniť, to som zistil, keď za mnou po súťaži chodili porotcovia. Oceňovali, že Pandy sú iné, len si s nimi nevedeli poradiť, keďže veľmi nezapadali do zloženia súťaže. Asi preto ma prilepili k tretiemu miestu,“ povedal.
Víťaz a tí ostatní
Animovaný film o pandách, ktoré evolučný vývoj doviedol k úvahám o samovražde, domyslel Matúš Vizár s fantáziou, a to ho odlišovalo od filmov, ktoré boli skôr etudou či výsekom života. Napríklad víťazný iránsky film A Needle popisuje nezhody dievčaťa s rodičmi, keď si chce dať prepichnúť ucho.
„Celkom ma prekvapilo, že vyhral, mal podobný koncept ako viaceré filmy v súťaži,“ hovorí Vizár. „Nemajú jasný začiatok, nemajú jasný koniec a ponúkajú len také riešenie ako v živote. Teda ani dramatické, ani dramaturgicky postavené. Do súťaže sa zrejme dostali preto, lebo vystihujú vkus festivalu.“
Festival v Cannes vnímal Vizár ako veľkú spoločenskú udalosť, ale hoci sa táto jeho stránka nafukuje, myslí si, že to všetko slúži na to, aby sa podporoval a propagoval film. „Producenti si k filmom a menám režisérov mohli priradiť aj tvár, zoznámiť sa s nimi, osloviť ich.“
Veľké mená ho sklamali
Vo voľnom čase si mohol vybrať lístky aj na projekcie filmov v hlavnej súťaži, vybral si Only God Forgives od dánskeho režiséra Nicolasa Winding Refna a Venušu v kožuchu Romana Polanského. „Oba ma sklamali. Polanski len zopakoval starý koncept prelínania sa divadla s realitou, u Refna som sa možno nechal zničiť nudou a pomalým tempom, neviem,“ povedal „Je zrejmé, že festival ide po veľkých menách - keď títo režiséri nakrútia nový film, automaticky sú v súťaži.“
V roku 1993 tu v Cannes získala Zlatú palmu Jane Campion za film Piano. Tento rok odovzdávala cenu Matúšovi Vizárovi, lebo bola predsedníčkou poroty krátkych, respektíve študentských filmov. „Zastávam názor, že filmári dokážu svoje najlepšie veci nakrútiť, keď ešte nemajú tridsať,“ hovorila po súťaži. „Hovorím im, že svet možno nie je na nich pripravený, ale nech sú oni pripravení na svet.“
Festival sa včera skončil, ale Matúš Vizár ešte z Francúzska necestuje. Pár dní zostane v Lyone, jeho sesternica je tam sudkyňou na najvyššom súde. A potom pôjde do Annecy, na prestížnom festivale animovaných filmov sa bude znovu uchádzať o nejakú cenu.
