Nudný mikrosvet. Lesní strážcovia uchvátia animáciou, ale sklamú príbehom

Po animovaných rodinných filmoch Zambezia a Neuveriteľné dobrodružstvá Tada Stonesa prichádza do kín aj prvá liga – snímka Kráľovstvo lesných strážcov od spoločnosti Blue Sky Studios.

Tento film poteší dokonale zvládnutou animáciou, dych vyrážajúcimi scenériami, výtvarnými nápadmi a hravými fantastickými figúrkami. Naopak, zamrzí zlou dramaturgiou a nenápaditými ľudskými postavičkami.

Miláčik, zmenšil som deti

Nápad s človiečikom, ktorý sa po zmenšení dostane do mikrosveta nie je vo filmovej zábave nový. Ani strážcovia ekosystémov či lesní škriatkovia – prinajmenšom od Bessonovho Artura a Minimojov (2006).

Čakáme teda aspoň nové svieže poňatie… ale dočkáme sa len dvojice slimákov (presnejšie slimáka a slizniaka), ktorí viac než nápadne pripomínajú chaotického Jar Jara Binksa z Hviezdnych vojen.

Tínedžerka Mary Kate po rokoch odlúčenia prichádza za otcom, čudáckym profesorom Bombom, žijúcim na samote uprostred lesov.

Nenájdu však spoločnú reč, tatko je príliš bláznivý, a tak sa dievča rozhodne vrátiť k mame.

No kým stihne odísť, pripletie sa do vojny lesných škriatkov, zmenší sa na ich veľkosť, prepne na ich rýchlosť a neostáva jej iné, len zachrániť celý svet.

Od Červenej čiapočky po Hviezdne vojny

Hocako to znie tuctovo, mohol to byť základ pre sviežu zábavu. Lenže v tomto prípade nie.

Vizualizácia lesov i lesného makrosveta je pastvou pre oči, skvelou hrou fantázie, predstavivosti i tvorivosti. Postavičky lesných strážcov – a predovšetkým ich zvieracích či rastlinných druhov – sú vtipné aj očarujúce, s nejedným odkazom na viac či menej známe rozprávky, Červenou čiapočkou počnúc, Palculienkou pokračujúc a Alicou v krajine zázrakov končiac. Výtvarné riešenia, animácia i trojrozmerný obraz lahodia zraku.

Len príbeh, ktorý sa tu odohráva, je nielen plochý, priamočiary a starý ako ľudstvo samo, ale napodiv aj vyrozprávaný bez zápalu, bez nápadu a až príliš často aj bez napätia a spádu. I humor ostal len v prvom pláne a väčšinu z neho obstaráva spomínané slimáčie duo Tresk a Plesk.

Až sa vnucuje otázka, čo vlastne robili tí piati scenáristi, ktorých priznávajú titulky – a či poznajú aspoň Aristotelovu Poetiku, keď nedokážu vdýchnuť postavám život, dialógom šmrnc a príbehu dramatický oblúk.

Bohužiaľ, v úzadí zostáva i hudba inokedy takého nápaditého a výrazného Dannyho Elfmana.

Zaslúžia si Hollywood

Napriek tomu, že režisér, scenáristi, výtvarník i kameraman sa podieľali na snímkach ako Roboti, Doba ľadová, Horton či Rio, celá sviežosť a originalita sa začína a končí v obraze.

Len vďaka výtvarným nápadom, skvele zvládnutým letom a jazdám “kamery” a 3D atrakciám je film znesiteľný aj pre divákov starších ako päť rokov.

Ako keby tvorcovia vedeli, čo chcú ukázať, ale nemali ani poňatia o tom, čo chcú povedať.

Nič proti tomu, aj päťročné deti si zaslúžia hollywoodsku kvalitu. No ich rodičia si z kina okrem očarenia z krásnych obrázkov a potešenia z vydareného slovenského dabingu pravdepodobne odnesú i zármutok z nevyužitej príležitosti.