Môžu sa nepoučiteľní poučiť? Americký režisér Todd Phillips sa rád vracia k tejto záhade, postavil si na nej takmer celú filmovú kariéru.
Vraví, že na strednej škole mal veľa opitých a zdrogovaných spolužiakov a že tí mu poslúžili ako typy na jeho fotografické etudy, vďaka ktorým ho neskôr prijali na vysokú filmovú školu v New Yorku.
Bol to dobrý koncept, niečo veľmi podobné využil v komédii Vo štvorici po opici a v jej pokračovaní. Dospel k tenkej hranici, ktorá ho oddeľovala od filmovej katastrofy, ale vtipné to bolo.
Testované kamarátstvo
Základná zábava plynula zo smoly, ktorú štyria hrdinovia mali. Phil, Stu, Doug a Alan sa po jednom nočnom záťahu (najprv v Las Vegas, potom v Bangkoku) zobudili s vygumovanou hlavou a zvieraťom na krku, vzápätí pochopili, že niekoho smrteľne urazili, že majú problém a že ho musia rýchlo vyriešiť.
Sprievodným javom bolo, že Phillips rozvíjal tému kamarátstva (dráždi ho, prečo je medzi mužmi vždy nejaké napätie, odstup a prečo sa nedokážu tak spontánne objať ako kamarátky ženy) a v komplikovaných situáciách to kamarátstvo testoval.
Samozrejme, to kamarátstvo nebolo také jednoznačné, jeden člen - Alan do skupiny nepatril charakterom ani inteligenciou.
Ostatní ho prijali len preto, že s ním mali príbuzenské záväzky - a keď mali najväčšie problémy, tisíckrát to oľutovali.
Oba filmy boli v kinách veľmi úspešné a Todd Phillips ohlásil trojku. Čím nastrašil ľudí, že ide nezmyselne pokúšať šťastie a postaviť film na tom, že dospelí muži dokážu tú istú chybu urobiť aj tretíkrát.
Tie isté problémy
Medzičasom Bradleyho Coopera (Phila) nominovali na Oscara, k hereckému tímu sa pripojil aj John Goodman (známy najmä fanúšikom bratov Coenovcov) a obe správy sa dali využiť pri propagácii filmu.
Umožnilo to prezentovať ho trochu inak ako len ľahkú komédiu, tretiu v poradí.
Phillips ju formálne trochu priblíži k trileru a atmosférou k drsným komédiám Olivera Stona. Pre skeptikov je dobré vedieť, že tentoraz už naozaj nepostavil zápletku na tom, čo štyria kamaráti v nevedomky urobili.
Hoci problémy majú tie isté, nádejným vyústením má byť, že už aj ten najmenej dospelý pomaly (veľmi pomaly) chápe, ako sa do nich dostali.
Optimistov však zas treba upozorniť, že výraz, ktorý takýmito zmenami Phillips dosiahol, už nie je taký svieži, je skôr úsmevný ako smiešny.
A čo je zvlášť smutné, záverečné titulky už nesprevádzajú fotky, pri ktorých štvorica tradične zistila, čo pri záťahu narobila.
Nikto režisérovi nepovedal, že z celej jeho komédie boli najlepšie? Elegantne vyjadrovali pointu a len v skratke ukázali to, čo by film inak definitívne posunulo ku komunálnemu humoru.
Dobre, k príbehu o dozrievaní to možno nepatrí, ale k poriadnej opici by malo. Hádam fanúšikovia nebudú proti takému koncu série protestovať.
