Najnovší Superman je iný ako pôvodný aj neskorší. Prvý a najväčší americký superhrdina sa opäť prispôsobil obdobiu.
Muž z ocele je kinách od 20. júna
Otázky to vzbudzovalo, keď zverejnili vizuály moderného Supermana. Prečo nemá slipy? Pod úrovňou pása, kde nosieval obtiahnutú červenú bielizeň, bude čosi modré, čudné, beztvaré. Nijaké slipy ani trenírky. Nie že by to dizajnéri neskúšali, jednoducho im to neladilo ku kostýmu.
„Spodná bielizeň nebola konzistentná so svetom Supermana, ktorý sme vytvorili vo filme,“ komentoval zábavný a nepodstatný a detail s vážnou tvárou režisér Zack Snyder. No vlastne nie je nepodstatný. Môže byť názornejšia ukážka, čo je to reboot superhrdinu?
Superman zažíva len to, čo pred ním Robocop, Batman, James Bond či Hulk. Filmové štúdio chce pokračovať s ikonou popkultúry v starom šate v novom tisícročí. Párkrát šliapne vedľa a potom zistí, že značka, ak chce ďalej zarábať, potrebuje zmenu.
Vyvíjať od plienok nového hrdinu sa štúdiá v čase klesajúcich ziskov nehrnú. Lepší nápad skôr vyzerá zrecyklovať to, čo funguje, a odstrihnúť všetko, čo je v súčasnosti na ťarchu. Reboot dá sérii či ságe novú, modernú vizáž a pritom si neláme hlavu s nadväznosťou na predošlé časti.
Pôvodný hrdina bol krutýNie je to však prvá zmena ani reboot Supermana. Napríklad pôvodný hrdina bol drsný, krutý, dokonca zabíjal. Zrodil sa v tridsiatych rokoch, ťažkej ére hospodárskej krízy a zrkadlil ľavicový svetonázor autorov. Nepriatelia, s ktorými bojoval, bývali biznismeni, politici, bankári. Už vtedy však bol sirotou zo zničenej planéty, obdarenou zázračnými schopnosťami, ktoré časom pribúdali.
Na začiatok stačilo, že bol „rýchlejší než guľka, silnejší než lokomotíva a schopný jedným skokom zdolať vysoké budovy“. Práve takto Supermana vykresľuje prvé číslo Action Comics. Komiks vyšiel v roku 1938, keď postavu od autorov – výtvarníka Jerryho Siegela a scenáristu Joea Shustera – odkúpila väčšia firma DC Comics.
V brandži nie je väčšia relikvia, než tento prvý zošit, predvlani zaň v dražbe zaplatil neznámy kupec rovný milión dolárov. Obálka zobrazuje ulicu, kde vládne panika a Superman demoluje automobil. Práve tento výjav charakterizuje prvý, takzvaný zlatý vek hrdinu. Inými slovami, dvadsať rokov pouličných dobrodružstiev komunálnych rozmerov.
Od mačiek do kozmuV polovici päťdesiatych rokov musela prísť zmena. Neúnosná bola najmä absurdita takýchto príbehov. Prečo chlapík s nadľudskými schopnosťami naháňa na ulici zatúlané mačky? Prečo radšej neprevezme vládu nad svetom?
Superman takzvaného strieborného obdobia (1955 – 1970) už mal väčšie ambície – odskočil si do vesmíru a jeho činy dostali globálnejší rozmer. Stal sa šľachetným ochrancom ľudstva pred zlosynmi z kozmu. Iba pre poriadok pripomeňme, že Superman mal aj éru bronzovú. Detaily ovládajú asi iba fanatici, tu stačí povedať, že práve vtedy vznikli aj dva najznámejšie supermanské filmy (1978 a 1980).
Je to trochu zamotané, no odpoveď, ktorý z troch Supermanov bude pravý orechový, pravdepodobne nejestvuje. Zlatý, strieborný aj bronzový hrdina žijú v iných svetoch, s trochu inou históriou a pozadím. Nedajú sa jednoducho zjednotiť, musíme sa preto zmieriť s viacerými Supermanmi. To však stále nie je nič, s čím by mala popkultúra problém.
Mimoriadne cenená obálka prvého vydania supermanských dobrodružstiev v spoločnosti DC Comics. Prehľadajte pôjd – možno tiež ukrýva komiksový zošit hodný milión dolárov. Dolu prepracovanejší Superman neskoršieho obdobia.
Znovu ku koreňomV roku 1986 prišla firma DC Comics s novým zadaním. Pod slovami „reštrukturalizácia univerza“ sa skrýval redizajn Supermana a jeho sveta vrátane minulosti, povahy a vizáže hrdinov.
John Byrne mal tie najlepšie referencie. Talentovaný Američan bol spisovateľ aj výtvarník, navyše mal skúsenosti s mnohými ďalšími superhrdinami. Byrnov recept na Supermana pre moderné publikum znel takto: „Vraciam ho k úplným základom. Bude to pôvodný Superman Siegela a Shustera spojený s Fletcherovým Supermanom z roku 1986.“
To v preklade znamenalo asi toľko: superhrdina stratí mnohé zázračné schopnosti a príbeh sa vráti naspäť. Na začiatok kariéry muža, ktorý v sebe ešte iba objavuje hrdinu. Výsledkom rebootu bola šesťdielna miniséria Man Of Steel (Muž z ocele). A práve Superman roku 1986 má byť tým, k čomu mieri dnešný, nový reboot. Napokon, volá sa rovnako – Muž z ocele.
To, že Superman potrebuje zmenu, bolo jasné pred siedmimi rokmi. Posledný film s názvom Supermanov návrat mal dobré kritiky, no v kinách to bol debakel. Spoločnosť Warner Bros. zareagovala a vypísala súťaž pre každého s nápadmi na reboot.
Scenárista David S. Goyer vtedy pracoval s režisérom Christopherom Nolanom na novom Batmanovi, ale Superman ho podvedome zaujímal tiež. Napokon práve on sa stal tým scenáristom, čo mu dal novú tvár.
Producentom sa stal Nolan, režisérom Zack Snyder. Herec Henry Cavill mal hrať Supermana už v roku 2006, ale napokon bol rád, že počkal. Akurát do nového kostýmu musel pribrať. Úroveň technológie neumožnila nakrúcanie v 3D, ďalší rozmer pridala až konverzia.
Muž z ocele má rekordný počet reklamných partnerov a bude mať premiéru aj v Číne. Bude to príbeh muža, čo na prahu dospelosti zisťuje, že je na Zemi cudzincom a vládne nadľudskými schopnosťami. A teraz to dôležité – nebude mať slipy.
Supermanský mýtusAko každý mýtus aj komiksy odhaľujú veľa o spoločnosti, čo ich stvorila
Na podobnosť popkultúry s dávnymi gréckymi mýtmi upozornil Umberto Eco. Ako si všimol taliansky semiotik a spisovateľ, Superman je ako staroveký Herakles - tiež je zázračného pôvodu, nestarne, príbehy sa odohrávajú v bezčastí a nenadväzujú jeden na druhý. Tak to aspoň bolo v supermanských komiksoch začiatkom sedemdesiatych rokov.Superman signalizuje úpadok mýtu self-made mana, napísal časopis Time v roku 1971. Obrovská popularita jeho príbehov svedčí o tom, že vieru v obyčajného človeka, ktorý sa vypracoval vlastnými rukami od nuly, nahradilo iné presvedčenie: v dnešnom tvrdom svete prežije len abnormálny jedinec s nadľudskými schopnosťami.Superman je na Zemi cudzincom. To veľmi elegantne zrkadlí pocity imigrantov v USA. Aj tí bojujú s pocitom odlišnosti a hľadajú si miesto v americkej spoločnosti.
