Spomienky žilinskej rodáčky, redaktorky BBC a Slobodnej Európy, ukazujú, že emigrácia je nakoniec iným menom pre životný príbeh všetkých, ktorým vnútorná ambícia nedovoľuje hovieť si v nemenných istotách.
Pár dní pred Vianocami 1964 vo vlaku z Prahy do Norimbergu sedela dvadsaťročná študentka hispanistiky a anglistiky.
Jej jedinou výbavou bol kufrík od pražského strýka a dvadsaťdolárovka skrývaná pred colníkmi. V Londýne sa Zuzana Fried-Preissová cítila „ako parašutista, ktorý nebol pripravený na miesto, kde pristane“. Okrem niekoľkých obytných domov v Londýne, v ktorých sa sama alebo s prvým manželom ocitla, jej do života zásadne vstúpil iný londýnsky dom, Bush House – svätyňa žurnalistiky, sídlo BBC.
Rovnaké intrigy ako doma
Od týchto chvíľ sa príbeh odvážnej dievčiny v knihe Na vlnách BBC a Svobodné Evropy (Prostor 2013) prelína s väčšími príbehmi československej emigrácie, studenej vojny a západnej spoločnosti na prahu dynamických zmien.
BBC nebola a nie je žiadna štvavá vysielačka imperialistov, vedenie stanice striktne dbalo na politickú neutralitu svojich ľudí. Napriek tomu československá redakcia BBC bola mikrosvetom, ktorý absurdne kopíroval niektoré spory odohrávajúce sa v domovskej krajine uväznenej za ostnatým drôtom.
Zuzana bola pre jedných príliš a pre iných zase málo slovenská. Osud jej židovskej rodiny bol dostatočným dôvodom, aby sa držala ďalej od nacionalistických romantikov básniacich o slovenskom štáte.
Traja muži v slovenskom oddelení jej sprítomňovali vlasť tým najmenej sympatickým spôsobom – hrali intrigánske hry skoro tak šikovne, ako ich vzdialení kolegovia doma.
Nebola ani slepou federalistkou. Českým kolegom vyčíta necitlivosť v tzv. slovenskej otázke a tradičný dešpekt voči zaostalejším bratom, hoci tí sa vozili v rovnakých londýnskych autobusoch.
Láskavá realistka
Rozprávanie Zuzany Fried-Preissovej je výkonom rodenej publicistky. Bez akademickej náročnosti podáva živé portréty mnohých osobností exilu, ale aj kritický profil prezidenta Beneša, či zaujímavé postrehy o dobovej britskej politike.
So svojím druhým manželom žila niekoľko rokov v Kanade a letné mesiace trávila v malej rakúskej dedine pri Salzburgu. Vďaka rakúskym letám ponúka vo svojej knihe neľútostnú analýzu povojnovej rakúskej spoločnosti, ktorá má ďaleko od falošnej pocty milým hostiteľom.
Nemecké prostredie bolo pre Zuzanu dlho tabu, ale nakoniec po krachu druhého manželstva si ako redaktorka Slobodnej Európy začala zvykať na luxusnú bavorskú metropolu. Nemecko bolo korektné a férové, súčasne však nebezpečne nudné. Rýchlo zistila, že ísť dopredu môže znamenať aj vrátiť sa – v jej prípade do Londýna. A nie iba preto, že legenda slovenskej Slobodnej Európy kňaz Anton Hlinka ju prestal zdraviť, keď zistil, že je židovka.
Fried-Preissová je realistka disponujúca vysokou mierou láskavosti. Popri talentoch exilu - literátoch a vážených profesoroch - nezabúda na tých, ktorí emigráciu nezvládli a „utopili“ sa v neúspechu a depresiách.
Mimoriadne pútavá kniha nadanej rozhlasovej novinárky je svedectvom jedného bohatého života, v ktorom hlavná aktérka obstála, hoci sa musela „vysekať“ z neslobodného režimu a vybojovať si nové miesto pod slnkom.
Dnes sa čitatelia tejto knihy spolu s jej autorkou presviedčajú, čo znamená žiť na vlnách slobodnej Európy. Ani zďaleka to nie je bezpečná plavba. Napriek všetkým problémom je však bohatý (skutočne bohatý, nie pohodlný) život možný.
Autor: autor je publicista
