Výtvarník Tomáš Džadoň sa po dokončení Pamätníka ľudovej architektúry na košickom sídlisku oficiálne rozlúči s etapou svojej tvorby, počas ktorej sa pre mnohých stal „expertom na paneláky“.
„Sme vo fáze, keď je jedno, či staviame Aupark alebo nejaké umelecké dielo,“ hovorí Tomáš Džadoň.
Do začiatku stavebných prác na košickom sídlisku prezývanom Furča zostávajú dva-tri týždne. Začiatkom septembra by tu už mohol stáť jeho Pamätník ľudovej architektúry.
Je to už sedem rokov, odkedy vznikla prvá vizualizácia troch dreveníc umiestnených na streche paneláka.
Odvtedy sa Tomáš Džadoň venoval rôznym iným projektom, no sám priznáva, že v očiach mnohých ostal „expertom na paneláky“, hoci sa ním nikdy necítil.
Tak ako sa kedysi verejne prihlásil k paneláku ako rodnému domu, je teraz už veľmi blízko k tomu, aby sa s celou touto etapou verejne rozlúčil.
Ak mu všetko vyjde podľa plánu, bude to naozaj výnimočné.
Vizualizácia dreveníc na paneláku na sídlisku Dargovských hrdinov prezývanom Furča.
Umelec verzus Inžinier
Už minimálne rok sa ani sám autor na svoje dielo nedíva ako na umenie. „Je to, ako keby som staval dom,“ hovorí pragmaticky.
„Vybavujem všetky administratívne úkony a zmluvy, práve dokončujeme technickú dokumentáciu, statický posudok, finalizujeme výber dodávateľa a subdodávateľov a posledné povolenia od hasičov či leteckého úradu.“
Už je to vraj aj trocha otravné, no berie to ako výzvu. „Je to skúsenosť a úplne nová škola. Po tomto projekte už asi nebudem mať problém riadiť hocijakú stavbu,“ hovorí s úsmevom.
Jednou časťou projektu je organizácia a povolenia, druhou peniaze. Grant z ministerstva kultúry vo výške 38 500 eur pokrýva asi 80 percent nákladov. Zvyšné peniaze by rád získal z iných zdrojov. Pred pár dňami sa začala aj verejná zbierka prostredníctvom českého portálu www.hithit.com.
Prispieť môžete ľubovolnou sumou od symbolických tridsiatich českých korún po dvadsaťpäťtisíc. Výsledná suma má pokryť náklady na žeriav, ktorý vytiahne tri drevenice na strechu paneláka.
Autor projektu Tomáš Džadoň (1981)
Kto predá stodolu?
Mladý výtvarník veľmi dúfal, že tými drevenicami by mohli byť zrubové stodoly z dedinky Vikartovce, ktoré používal aj vo vizualizáciách. Napokon bol však rád, že zohnal aspoň nejaké – jednu v Liptovskej Tepličke a dve v Párnici na Orave. Hľadal ich dva mesiace a priznáva, že to bola celkom „fuška“.
„Najprv som si myslel, že to nemôže byť problém. Vravel som si – veď kto by sa za pár eur rád nezbavil akejsi starej drevenej stodoly? Potom som začal prechádzať dedinami, ktoré som si vytypoval v okolí Popradu, v Liptove a Zamagurí a zistil som, že ak rodina hospodári, tak sa takej stodoly len tak ľahko nevzdá, lebo ju potrebuje.“
Tí, čo mu ich napokon predali, vraj plánujú na mieste stodôl postaviť nové domy, inak by sa ich tiež nevzdali.
Odobierka
Oficiálny ceremoniál otvorenia Pamätníka ľudovej architektúry má byť malým happeningom v podobe verejnej Odobierky. Naplánovaný je na 14. septembra.
„Všetko vychádza z môjho pohľadu na tradíciu a na priestor, ktorý považujem za veľmi cenný, lebo ma formoval,“ vysvetľuje Tomáš Džadoň.
„Odobierka je starý tradičný rituál predchádzajúci svadbe, v ktorom sa nevesta lúči s rodičmi a symbolicky vykračuje do novej etapy života. Ja sa budem lúčiť s panelákom a sídliskom ako s rodičmi, ktorí ma vychovali, a budem prosiť o požehnanie na novú cestu. Tiež je to pre mňa uzatvorenie jednej etapy – tej spojenej so sídliskom – a celé je to pre mňa veľmi osobné. Kruh sa uzavrie,“ hovorí Džadoň.
Dodáva však, že by to nemusel byť iba jeho súkromný happening, pridať by sa mohli aj rovesníci, ktorí majú rovnaký vzťah k panelákom a sídlisku.
A namiesto známej oravskej Odobierky v podaní Dariny Laščiakovej bude znieť Džadoňova upravená verzia: „Zbohom ostávajte, hej, totalitné prahy, čo vás prekráčali, moje biele trampky.“
Otvorenie Pamätníka ľudovej architektúry je naplánované na 14. september.
