KNIHA TÝŽDŇA / KOŠICKÁ MODERNA
Na začiatku minulého storočia boli strediskami umeleckého kvasu nielen európske hlavné mestá, ale aj zatiaľ trochu v pozadí stojaca východoslovenská metropola
Začiatok 20. storočia bol v znamení nástupu sledu duchovných revolúcií, vzniknutý modernizmus bol charakterizovaný zmenami šablón či vzorov: vo vede premenami teórií, v umení striedaním -izmov (viď líniu kubizmus – futurizmus – expresionizmus – surrealizmus – konštruktivizmus atď.). Moderný vedecký názor zodpovedal poslednej platnej teórii, moderný bol ten umelec, ktorý tvoril v intenciách dobového -izmu. Strediskami duchovného kvasu boli európske metropoly: Paríž, Berlín, Viedeň, Praha, Budapešť a Moskva, k význačným kultúrnym centrám patrili však aj mestá ako Weimar (Bauhaus), Brno či zatiaľ v povedomí verejnosti trochu v pozadí stojace Košice.
A práve fenoménu Košíc, ich zvýrazneniu ako medzinárodného centra výtvarného umenia, je venovaná nová publikácia Košická moderna – Umenie Košíc v dvadsiatych rokoch 20. storočia (vydala Východoslovenská galéria v spolupráci s agentúrou SÁŠA, s r. o. v Košiciach, editorky Lenka Lešková a Žofia Kiss-Szemán, odborný garant a editor kapitoly Bibliografie Zuzana Bartošová). Monografia s ohľadom na svoje zameranie a rozsah si preto zasluhuje veľkú pozornosť i kritický náhľad, hodnotenie z hľadiska širších vzťahov, nielen obsiahnutých faktografických dát; predkladaná recenzia na to len poukazuje.
Konštantín Bauer: Utečenci, 1927, olej.
REPROFOTO - ARCHÍV VÝCHODOSLOVENSKEJ GALÉRIE
Od klasickej moderny k avantgarde
Prvotným, ak nie hlavným podnetom pre vznik publikácie bol výskumný projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a svojím zameraním prepojené predchádzajúce medzinárodné vedecké sympózium a konferencia; konečným výstupom aktivít má byť aj pripravovaná výstava Košická moderna v kontexte európskeho umenia a kultúry. Z toho plynie aj širšie obsahové spektrum monografie, viac-menej zborníka odborných príspevkov (od vyše dvadsiatich autorov) členených do logicky radených kapitol. Celú publikáciu teda uvádza štúdia nedávno zosnulého historika umenia Tomáša Štraussa na tému vývoja umenia od klasickej moderny k avantgarde, ďalší autori v úvode hodnotia dobovú spoločensko-politickú situáciu, radikálnu ľavicu a zrod proletárskej kultúry v Košiciach.
Jadro publikácie tvorí ďalší diel Osobnosti – umelci – udalosti venovaný pojednaniu o živote, tvorbe a diele v Budapešti, Mníchove a Paríži študujúceho a neskôr v Košiciach tvoriaceho maliara Antona Jaszuscha (prínosná je zvlášť obrazová dokumentácia jeho cyklu kompozícií na tému človek a kozmos), ďalej tu nachádzame stať o pôsobení Josefa Poláka, správcu múzea v Košiciach a organizátora tamojšieho hudobného a divadelného života. Na prepojenie s českou kultúrou tiež poukazujú príspevky o výstave Tvrdošijných vo Východoslovenskom múzeu v roku 1921 a o pobyte, tvorbe a vplyve Františka Foltýna v Košiciach. Podstatná časť štúdií je venovaná životu a dielu Eugena Króna, Gejzu Schillera a Konštantína Bauera, pôsobivý je príspevok o výstave Alexandra Bortnyika.
Eugen Krón: Pochodujúci muži (Tvorivý duch II.), 1925, litografia.
REPROFOTO - ARCHÍV VÝCHODOSLOVENSKEJ GALÉRIE
Krónova grafická škola
Retrospektívna je aj následná časť Ďalšie oblasti umeleckého života zahrňujúce pojednanie o Krónovej grafickej škole (z nej vyšli i takí velikáni slovenského moderného výtvarného umenia, ako sú Július Jakoby či Koloman Sokol), košickej moderne a typografii (poukazuje sa tu na pôsobenie maďarského avantgardistu Lajosa Kassáka), o architektúre, symbolických apropriáciách v literatúre a o formovaní divadla. Nakoniec, v kapitole Presahy a v Závere sa diskutuje zvlášť o reláciách medzi košickou modernou a umením Európy a vyzdvihuje sa postavenie Košíc 20. rokov v dejinách výtvarného umenia na Slovensku. V Dodatkoch a na konci publikácie zaradených Dokumentov je cenný príspevok o tamojšej plagátovej tvorbe, pre širšie štúdium je zaradený rozsiahly biografický súpis a vypracované kalendárium (umožňujúce synoptické porovnávanie udalostí v Košiciach s politickým rámcom diania v Európe a vtedajšom Československu).
Inšpirácia k ďalším štúdiám a témam
Monografia Košická moderna svojou šírkou štúdií, pohľadov a faktografických dát predstavuje bohatý študijný prameň k danej téme. Hoci prijatý koncept publikácie: ako zborník štúdií k relevantným témam prináša v niektorých prípadoch nadbytočné opakovanie častí dát a údajov (zhodné faktografické údaje uvádzajú a k nim sa vzťahujú a odkazujú i referáty o výtvarných odboroch), cenný je vytváraný pohľad z viacerých strán a tým názorová pluralita k dejom a udalostiam. O to viac je na škodu, že včlenený menný register uvádza len abecedný výpočet v knihe zmieňovaných osobností bez údajov (ako to je u odborných prác zvykom) o príslušných stránkach ich uvedenia.
Publikované príspevky sú inšpiratívne, priamo nabádajú k rozvoju tém a k ďalším štúdiám (napríklad letmé zmienky o filozofických názoroch Antona Jaszuscha: spiritualita jeho metafyzických kompozícií je blízka svetu univerzálnych ideí a dobovej antropozofii Rudolfa Steinera apod.). Koncepcia i samotné grafické spracovanie monografie sú pôsobivé, tlač (aj tlač reprodukcií) je veľmi dobrá, takmer bez chýb (tlačový škriatok spôsobil, že začiatok kalendária je vročený rokom 1928 namiesto 1918). Napriek uvedeným pripomienkam je však publikácia Košická moderna mimoriadnym dielom a určite si získa uznanie ako u odbornej, tak aj širšej verejnosti.
Autor: Ivo Janoušek
