Príbeh filmu Zázrak sa odohráva vo svete, ktorý väčšina ľudí nechce poznať. No jeho autori presviedčajú, že sa ich to týka.
Ela pôsobí veľmi žensky, ale je ešte dieťa. Jej novým domovom sa má stať polepšovňa, kam ju privezie mama s frajerom. Sú tam dievčatá a chlapci ako ona – matky ich odvrhli, otcov poriadne nepoznali.
Rovesníkov prijíma pomaly, radšej chce naspäť svoju slobodu, za každú cenu. Má túžby ako každý mladý človek, no dospelí jej nedávajú šancu. Uteká preč, hnaná láskou k mužovi, ktorý ju len ťahá do problémov. Je ochotná urobiť preňho všetko, kradnúť, nechať sa ponížiť, ohroziť svoj život, zatiaľ čo v nej sa zrodil nový život. Náhodný, nevnímaný.
Je to aj dokument
Hrdinka filmu Zázrak žije v realite, ktorá sa do tej našej príliš nehodí, takmer vôbec sa s ňou neprelína. Nepotrebujeme riešiť „socku“, maximálne tak hodíme drobné žobrákovi do klobúka či pošleme z účtu na charitu. Nepatríme do sveta pasákov, prostitútok, zlodejov a dílerov pervitínu.
Režisér Juraj Lehotský sa tento svet rozhodol ukázať cez hraný film, do ktorého obsadil aj nehercov. Možno aj preto pôsobí v niektorých momentoch ako dokument – a o to viac vyvoláva v divákovi otázku, nakoľko reálny môže byť príbeh, ktorý nám autor ponúka. Je drsný, plný špinavých obrazov, vyvoláva depresívne pocity.
Má črty sociálnej drámy, ako ju v slovenskom filme už poznáme. V zásade ani vývoj situácie, v ktorej sa hlavná hrdinka nachádza, veľmi neprekvapuje. Postavy toho veľa nenarozprávajú, komunikujú viac činmi, no dramatické momenty nie sú ani tak výsledkom akcie ako skôr uvedomenia si vlastného pocitu. To všetko patrične podčiarkuje minimalistická hudba Martina Burlasa.
Precízna je práca kamery. Noro Hudec sa sústreďuje na detaily tvárí, rúk, cez ktoré na pozadí zanedbaných priestorov mestského sídliska či reedukačného zariadenia vykresľuje škaredosť prostredia v celej jeho kráse.
V istej chvíli si uvedomíte, že je úplne jedno, ako človek vyzerá. Asociáli, ktorí čosi o sebe prezradia, nám môžu byť na okamih bližší. Zrazu nás dojme adolescent tmavej pleti s vytetovanými slzami na líci, ktorý na večierku v polepšovni zarapuje alebo chytí chovankyňu za ruku.
Prečo nie?
Dôležitý rozmer dáva príbehu linka, ktorá ľudí s narušeným správaním ukazuje ako pomocné sily v starobinci. Taký „trest“ má aj hlavná hrdinka. Jej stretnutie s nevládnym starčekom je paradoxne jedným z najsilnejších a zároveň najoptimistickejších momentov vo filme.
Režisér sa odvážil spojiť vo filme dvojicu hlavných postáv v podobe herec-neherečka (Robert Roth a Michaela Bendulová). Ich výkony môžeme vnímať rovnocenne a presvedčivo, ak prijmeme prostredie, v ktorom sa pohybovali, za autentické. Dobrým výberom bola Katka Feldeková v úlohe matky.
Mohli by sme povedať, že dialógy poznačili klišé, ale kto z nás a koľko času strávil v polepšovni alebo medzi pasákmi? Mohli by sme sa pýtať, prečo nám tvorcovia ponúkli práve takýto príbeh a aké sú skutočné motívy jeho formovania, ale prečo nie?
Isté je, že slovenský film obohatila pekne nakrútená snímka. Nikoho neodsudzuje, nekritizuje spoločnosť, neporovnáva a predsa má silu výpovede a predovšetkým veľmi citlivo oslavuje to najdôležitejšie – nový život.
Festivaly už zaujal, priláka aj do kín?
Keď v roku 2009 Slepé lásky získali cenu prestížneho festivalu v Cannes, čakalo sa, s čím ďalším príde Juraj Lehotský (1975). Je zo silnej generácie dokumentaristov, no na rozdiel od Petra Kerekesa, Jara Vojteka či Marka Škopa sa rozhodol pokračovať inak.
„Lákalo ma vytvoriť v zásade nový život. Nemusel som mať strach, že ublížim reálnemu človeku, že o ňom vyrozprávam čosi intímne a pritom ho zraním,“ vysvetľoval režisér v rozhovore pre SME prečo namiesto nového dokumentu nakrútil celovečerný hraný debut.
Nezačal s ním vôbec zle. Premiéra Zázraku bola v lete na festivale v Karlových Varoch.A v súťažnej sekcii Na Východ od Západu získal zvláštne uznanie. Ešte lepšou správou bolo, že sa dostal aj do programu renomovaného festivalu v Toronte, ktorý sa práve začal. Premietnu ho tam trikrát, v sekcii Discovery, ktorej sloganom je „Režiséri, ktorých treba vidieť. Budúcnosť filmu“.
Film o vzpurnom a zároveň zaľúbenom dievčati z polepšovne nevyniká originálnym či prekvapivým príbehom. Silnejší je v spôsobe, s akým vošiel do vnútorného sveta dospievajúcej ženy, ktorej život každý deň drsne nakladá. To je dobrá festivalová téma, pripomína úspešné sociálne drámy bratov Dardennovcov. No kľúčová otázka znie, či sa Zázraku podarí malý zázrak – prilákať do kín domácich divákov.
Oliver Rehák
