Osobným témam sa kedysi vyhýbala, v Londýne teraz presvedčila porotcov kresbou svojho priateľa.
Keď písala prvú časť svojej doktorandskej práce o kresbe, zisťovala, aké inštitúcie sa jej venujú v New Yorku či v Londýne. Keď potom do britskej metropoly odišla na stáž, skúsila sa do jednej z kresbových súťaží prihlásiť. „Veľmi som sa chcela dostať aspoň do výberu tých lepších,“ hovorí Svetlana Fialová.
V stredu večer z nej však nebola len jedna z tých lepších, ale rovno víťazka Jerwood Drawing Prize 2013 – najväčšej a najstaršej súťaže kresby v Británii.
Apokalypsa (Môjmu priateľovi je to jedno), 184x150cm
Iné ako doma
Tento rok sa prihlásilo asi tritisíc umelcov, sedemdesiatšesť sa dostalo na shortlist. Podmienkou súťaže je, aby autor pôsobil v Británii.
Mladá výtvarníčka je po štúdiu v Košiciach a v Prahe doktorandkou na bratislavskej VŠVU. Na stáž do Londýna prišla pred polrokom.
„Poznala som Yardu Krampola, ktorý tu rozbehol projekt Red Gallery – je to taká punková inštitúcia uprostred rušnej štvrte galérií a klubov. Organizujeme najmä výstavy, koncerty, diskusie,“ vysvetľuje Fialová.
To, že vyhrala v obrovskej konkurencii, ju nesmierne teší.
„Je to úplne iné, ako keby to bolo doma alebo v Prahe, lebo mám pocit, že je to skutočne iba na základe mojej práce a nie nejakých kontaktov. Je to nesmierne povzbudenie a, samozrejme, peniaze sú tiež super, lebo môžem ďalej kresliť,“ hovorí s nadšením. Súčasťou výhry bolo aj osemtisíc libier.
Rozmýšľa v líniách
Víťazná kresba sa volá Apokalypsa (Môjmu priateľovi je to jedno). Je na nej autorkin skutočný priateľ s ľahko flegmatickým výrazom, vyťahujúc si z úst žuvačku. Za ním sú fragmenty zo série Apokalypsa Albrechta Dürera, množstvo topánok Crocs, nanebovstúpenie mačiek aj všelijaké ďalšie motívy.
To, že priateľov obraz od stredy koluje v novinách, je mu vraj tiež jedno. „Rozumie tomu, je výtvarník,“ vraví autorka s úsmevom.
Ku kresbe mala vždy blízko – v Košiciach začala študovať grafiku. „Robila som veľké linoryty, bolo mi bližšie rozmýšľať v líniách a plošne, ako narábať s farbami. Kombinovala som rozličné techniky a stále hľadám nové prístupy – kreslila som niťami na stenu, pracujem na gobelínoch,“ vysvetľuje Fialová.
Vychádza najmä z príbehov, ktoré vidí v televízii, zaujíma ju popkultúra, ale pozorne sleduje aj diela klasikov.
„Pozerám sa na obrazy Picassa, Dürera, Boscha a sledujem, ako vyjadrovali zložité príbehy, v ktorých je veľa vrstiev,“ vraví. „Aj ja teraz robím komplikované výjavy, na začiatku mám hlavný motív a potom akosi intuitívne pridávam nové vrstvy a línie, na jednej kresbe robím aj trištyri týždne.“
Osobné
Spočiatku sa vraj voči osobným témam stavala skepticky, nemala pocit, že by diváka mohli zaujímať veci a vzťahy, ktoré práve prežívala.
„Potom som k nim akosi prirodzene prišla, možno je to výsledok toho, že v niektorých situáciách bola pre mňa kresba akousi arteterapiou,“ hovorí. „Mala som aj obdobie, v ktorom pôsobili moje kresby až romanticky, naivne, no vždy tam niekde bola ukrytá aj irónia, nadhľad,“ dodáva.
Aj vo víťaznom diele je zdôraznený kontrast rozličných nálad, od apatie až po drámu. Mladá autorka však o ňom hovorí veľmi priamočiaro a jednoducho.
„Možno to niekedy vyznieva až smiešne, no mňa priam dráždi, keď niekto o obrazoch hovorí veľmi zložito. Navyše, robím naratívne veci a tie sa predsa dajú čítať pomerne ľahko, netreba ich zložito vysvetľovať,“ dodáva.
Jej víťazná kresba bude do konca októbra vystavená v Londýne, potom bude putovať po viacerých galériách v Británii.
