Od svojich milencov sa dá veľa naučiť

KNIHA TÝŽDŇA / V JEDNEJ OSOBE

Zdá sa, že Irving má svoje najlepšie diela už za sebou. Akoby sa začal točiť v kruhu

John Irving je vynikajúci rozprávač. Tento obrovský talent sa roky drží na špici svojich predností, pričom drobné literárne nedostatky odpočívajú, chránené v jeho tieni. Vo svojom najnovšom, trinástom románe V jednej osobe (Slovart) sa venuje sexuálnej inakosti, tolerantnosti, veľkorysosti voči túžbam. Sile rodinných tajomstiev a minulosti, ktorá nás navždy ovplyvňuje. Dané témy z pohľadu chlapčenského a neskôr mužského sveta pripomínajú jeden z jeho najúspešnejších románov - Svet podľa Garpa, no prevratnej knihe z roku 1978 nesiaha táto takmer ani po prológ. Americký spisovateľ, ktorý vlani oslávil sedemdesiatku, sa akoby začal točiť v kruhu a zdá sa, že svoje najlepšie diela má už za sebou.

Manifest inakosti

Jeden z najúspešnejších spisovateľov súčasnosti vyzýva svojím najnovším románom k tolerancii inakosti, k sile prijať sexuálnu identitu, nech je akákoľvek, k tomu, aby sme nesúdili, nedávali nálepky na tých, ktorých nepoznáme. Ostrieľaný autor tak robí cez charaktery svojho príbehu, nie mentorsky, ale chápavo voči rôznorodým túžbam, v mene hľadania skutočnej lásky. „Naplnením svojich najhlbších túžob som určite klesol na najspodnejšie dno vesmíru túžob,“ hovorí hlavná postava knihy Bill Abott. Podľa jeho blízkych je na ňom najzaujímavejšie to, že je iný.

Je bisexuál, takmer od detstva vyčerpaný hľadaním samého seba, zápasil s túžbou po nových mužoch, po nových ženách, stretával sa s nedôverou a pokrytectvom, ktoré spúšťala snaha vyzerať „normálne“. S tým podľa autora súviselo aj obdobie osemdesiatych rokov, keď Amerike vládol „béčkový herec jazdiaci na koni“. „Ak ste sa v rokoch Reaganovej vlády nemuseli prizerať, ako niekto z vašich známych umiera na AIDS, potom si na tieto roky nespomínate tak ako ja.“ Irving ďalej pripomína, že do roku 1995 zomrelo len v New Yorku na AIDS viac Američanov, ako ich padlo vo Vietname.

Rozprávač je spisovateľ Billy

Irving má takmer v každom svojom románe jedného spisovateľa. Tentoraz je ním hlavná postava, rozprávač Billy Abott. Jeho príbeh z mestečka severného Nového Anglicka sa začína v polovici päťdesiatych rokov, keď mal trinásť, a uzatvára ho ako šesťdesiatnik takmer v našej súčasnosti. Billy vyrastá bez otca. Chorobou ich rodiny sú nedostatok otvorenosti a tajomstvá. Najbližší mu je dedo Harry, ktorý sa rád oblieka do ženských šiat (a to nie len keď v Shakespearovi hrá ženské postavy), a jeho otčim, mamin druhý muž Richard Abbot, do ktorého bol dokonca zaľúbený. Študuje na chlapčenskej akadémii, súčasťou ktorej je aj ochotnícke divadlo.

Od začiatku vedel, čo ho zaujíma – zaujímal sa o seba, o svoje túžby, ktoré ho formujú. Aby sa v nich zorientoval a aby sa pripravil na život, chcel čítať, chcel nájsť knihu o niekom, ako je on. Knihy mali naňho veľký vplyv. Zvlášť tá prvá - Dickensove Veľké nádeje. Tak spoznal knihovníčku, slečnu Frostovú so širokým hrudníkom chlapa a malými prsiami dievčaťa. V tej chvíli sa rozhodol. „Za necelú minútu vzrušenej tajnej túžby som sa chcel stať spisovateľom a milovať sa so slečnou Frostovou – aj keď azda nie v takomto poradí.“

Nepravé lásky

Billyho život sprevádzali samé „zabuchnutia do nesprávneho človeka“. Byť bisexuálom je ťažké. Nerešpektujú vás ani muži, ani ženy. Cítia sa podvedení a ponížení. Jeho partneri a partnerky vytvárajú, rovnako ako členovia jeho rodiny, tragikomické panoptikum postáv. Každý iný, v niečom extrémny, schopný brať, menej dať, hystérie, scény, odchody, Amerika, Európa, plány, túžby, rozchody, spomienky, pády. Aj úplné konce. Človek sa však môže od svojich milencov veľa naučiť. A život s nimi ho paradoxne môže vrátiť k jeho koreňom. K tomu veľa kníh a divadla.

Irving strieda drobnokresbu a plnokrvné opisy postáv so skratkou. Vie, kde je jeho silná stránka. Tentoraz však precenil svoje sily. Je to priveľká téma aj na Irvinga. Začína sa často opakovať. A to nielen v rámci príbehu, ale akoby si pomáhal aj tým, čo už „raz“ napísal. Inšpiruje sa Irvingom, načiera do jeho lepšej minulosti. Síce talentovane, ale zakopáva sám o seba. Nový román, ktorý napísal pre svojho najmladšieho syna, jeho verných čitateľov síce neodradí, ale ani neoblafne.

Autor: Zuzana Golianová