Literárium / Ján Buzássy
Nie sú osudové, ale cez ne všeličo do nás preniká. Viac pociťujem než vnímam nový jazyk doby. Sú veci, ktoré nechám plynúť, neuzatváram sa pred všetkým, ale nemyslím si, že vždy to nové musí byť dobré. Namiesto cudzích slov radšej používam slovenské, väčšinou ich máme. Ale k môjmu cíteniu prenikajú aj pojmy, ktoré akoby mali nahradiť to staré, čo je mi bližšie, ba možno aj drahé. Európou sa pohybuje vlna zmenových emócií, ktoré akoby pripravovali iné cítenie, modernejšie, akurátnejšie k časom, neurážajúce city nových zoskupení ľudí.
S niečím aj súhlasím, alebo rozumiem o čo ide, dá sa to prijať. Keď namiesto „deti“ sa píše „dievčatá a chlapci“ chápem, že má byť zdôraznená aj tá ženská stránka, ktorá sa v hromadnom pomenovaní zdala potlačená. Nuž, dobre. Ale cítiť aj to, že je tendencia opačná, že prichádza tendencia používať pojem „rodičia, rodič“ namiesto „otec, matka“. Azda sa tu robí miesto pre pomenovanie páru ľudí, ktorí nutne nemusia byť otcom a matkou. Ale aj tu je citlivé miesto: v slovenčine rodič je ten, kto rodí alebo plodí, a tento pojem sa pri moderných nekonvenčných zoskupeniach nemusí vyskytovať právom. Ako sa tieto páry majú volať? Predchodcovia, vychovávatelia, zodpovední zástupcovia? Zatiaľ u nás takíto ľudia zväčša nevychovávajú deti, ale v budúcnosti, ktovie.
Chvíľami sa mi zdá, že u nás nikto nechce deti, iba tie menšinové skupiny. V prípade, že by im to raz bolo dovolené, nemal by taký človek byť rodič. Neobstál by ani pojem vodič, hoci by vodil, vozil deti do školy. Pravda, cítim konzervatívne, a nech bude akokoľvek, to posvätné pomenovanie otec, matka by malo pretrvať. Som rád, že som otec a že mám pri sebe matku našich detí. Tie pojmy, klasické pomenovanie dvoch ľudí rozličného pohlavia, sú krásne. (Nemám rád ani pojem „rod“, ktorý patrí do gramatiky alebo do historiografie, v súčasnej spoločnosti by sa malo zachovať pohlavie – mužské a ženské.) Ctime ľudské práva a zároveň jazyk a kultúru národa.
Som proti pokroku? Nie som? Mal by byť múdry a pre našu kultúru prijateľný. Aby sa raz neodohral dialóg: „Básnik? Čo to bolo?“ „Čosi ako dávny informatik. Ale to je tiež prekonaný pojem. Krása je informácia, ktorú nie každý prijme.“
