RECENZIA / FILM
Americký spisovateľ Orson Scott Card si cyklom Enderova hra vydobyl obdiv fanúšikov science fiction. Krátku poviedku o škole detských vojakov Ender's Game publikoval v časopise Analog už v roku 1977. Verzia rozvinutá do podoby románu vyšla v roku 1985.
O rok nasledovalo prvé pokračovanie Speaker for the Dead. Dnes cyklus predstavuje trinásť románov a rovnaký počet poviedok. Titulný román preložili do 33 jazykov.
Základnou chybou je, že film vznikol 28 rokov po knihe. Vojnu s hmyzími útočníkmi z vesmíru vynikajúco spracoval už Robert A. Heinlein v románe Hviezdna pechota z roku 1959, podľa ktorého nakrútil nedocenený film Paul Verhoeven (1997).
Motív neobyčajnej školy detí s výnimočnými schopnosťami, v rukách ktorých spočíva osud celého sveta, zasa do komerčne vďačnej podoby pretavila Joanne K. Rowlingová v cykle o Harrym Potterovi. A filmov o spasiteľoch ľudstva z budúcnosti sme už medzitým videli ozaj dosť.
Kľúčová je videohra
Román popri príbehu malého Endera Wiggina prináša komplexný obraz sveta budúcnosti. Kľúčový význam má osobná Enderova video〜hra. Analyzuje ho, odkrýva jeho utajené stránky, podvedomie a aj ho formuje. Kým Ender bojuje vo vesmíre, na Zemi zápas o budúcnosť ľudstva rafinovane vedú jeho súrodenci Peter a Valentina.
Podnikatelia prejavili záujem sfilmovať úspešný román krátko po jeho vyjdení. Autor si však strážil všetky práva a istý čas sám pracoval na scenári, no potom sa uspokojil s postom spoluproducenta. Réžie sa ujal Juhoafričan Gavin Hood. Slávu získal oscarovým filmom Tsotsi (2005) o prerode malého gangstra z Johannesburgu.
Salámová metóda
Režisér a scenárista Hood pri adaptácii postupoval metódou „čo všetko ešte možno odrezať, aby výsledok zostal salámou?“ Vynechal celé motívy, postavy a príbehy, ale aj myšlienky a témy. Román sa odohráva roky, film len dni. Z drámy ľudstva spravil príbeh jednotlivca, orientuje sa výlučne na Endera.
Vypustením motivácie, vývinu vzťahov a potlačením Enderovej osobnej videohry utrpela presvedčivosť. Z dojímavej titulnej postavy sa stal superhrdina, ktorému nerozumieme, jeho boj vyznieva naivne až nezmyselne. Záverečná pointa odporuje dve hodiny budovanej logike. Film dôsledne eliminuje všetko, čo by mohlo ohroziť jeho prístupnosť mládeži.
Digitálne „stavby“, efekty aj animácie sú na štandardnej úrovni. Škoda, že herci, ani Asa Butterfield, Harrison Ford v role jeho tútora Graffa či Ben Kingsley ako vojnový hrdina, nedostali viac priestoru. Vytvorili zaujímavé figúrky, na hĺbku a vzbudzovanie emócií niet času.
Tí, čo nečítali, nepochopia
Najväčším pozitívom je, že film znechutil a nahneval len relatívne neveľa fanúšikov knihy. Dobre totiž vedia, že je nesfilmovateľná.
Tí, ktorí ju nečítali, z filmu nepochopia, prečo je taká úspešná, no i tak dostanú solídnu komerčnú zábavu, vizuálne atraktívny príbeh držiaci pohromade, uháňajúci vpred ako rýchlik a ako bonus niekoľko nevšedných myšlienok i nápadov.
Gavin Hood so svojím striktne remeselným prístupom teda celkom neprehral, no pachuť nevyužitej šance zostala.
