Štúdiá Walta Disneyho oslavujú deväťdesiat rokov. Môžete ich kopírovať, popierať, no iba ťažko ignorovať.
Zvedavá školáčka navštívi pracovisko, kde sa kreslia filmy, a keď večer zaspí, sníva sa jej dobrodružstvo s hrdinami obľúbených komiksov.
Nebol to zvlášť revolučný film. No bolo to práve týchto osem minút, ktoré stáli na začiatku najväčšej a najbohatšej ikony globálnej zábavy. Walt Disney Studios práve oslavujú deväťdesiat rokov a stále sú jednotkou na trhu.
Píše sa rok 1923, na západné pobrežie USA prichádzajú dvaja mladí a neznámi muži. Dvadsaťdvaročný Walt Disney a jeho kamarát, animátor Ub Iwerks, poslúchli Waltovho staršieho brata Roya, ktorý bol v Los Angeles bankárom a poradil dvojici, nech to príde za ním skúsiť v Hollywoode.
Seriál s názvom Alice Comedies si so sebou prinášajú z Kansas City, kde sa predtým neúspešne pretĺkali v reklame. Chýbalo im jediné: distribútor. Zmluvu s ním však podpisujú v Kalifornii 16. októbra a hneď potom zakladajú vlastnú firmu.
Začiatok Walt Disney
Impérium
Na začiatku bola malá losangeleská kancelária, potom vlastné väčšie štúdio na Hyperion Avenue, ešte neskôr obrovský areál v kalifornskom Burbanku, ktorý ťažko obídete pešo. Plocha rástla ako firma dobýjala svet.
Disney sa stal synonymom kresleného filmu, jeho meno bývalo známejšie než ktorékoľvek iné meno jednotlivca na planéte vrátane britskej kráľovnej a prezidenta USA. Môžete ich zbožňovať aj nenávidieť, ale iba ťažko môžete disneyovky ignorovať.
Mickey Mouse, Káčer Donald, Popoluška, Snehulienka či neskorší Pocahontas s Levím kráľom stanovili normu, s ktorou sa musí popasovať každý animátor sveta, či ju chce kopírovať, alebo popierať. Dávno pritom nejde len o animáciu.
V súčasnej podobe podnik predstavuje neprehľadný konglomerát divízií, dcérskych firiem a pôvodne konkurenčných štúdií, ktoré časom pohltil. V portfóliu má Disneylandy a iné zábavné parky, dovolenkové rezorty, káblové televízie, iné štúdiá, mediálne domy, hudobné vydavateľstvá.
Toto najväčšie impérium sveta v oblasti zábavy má ročný obrat neuveriteľných 36 miliárd dolárov.
Steamboat Willie je stále vtipný
Prípad Mickey
Nie náhodou je maskotom firmy myšiak Mickey. Bol rok 1927, šokovaní bratia zistili, že distribútor Universal nielen prevzal kontrolu nad postavičkou králika Oswalda, ktorú nemali patentovanú, ale odlákal na svoju stranu väčšinu ich najzdatnejších animátorov.
Odpoveďou na podraz je postavička myšiaka. Navrhol ju Ub Iwerks, pôvodne sa mala volať ťažkopádne - Mortimer, meno Mickey presadila Waltova manželka. Faktom však je, že prvé dva diely nikto nechcel distribuovať a až tretí sa stal hitom. V čom mohol byť rozdiel?
Dnes na YouTube môžeme vidieť, že Steamboat Willie (1928) je stále vtipný film plný čierneho humoru a postavičiek, ktoré si na výletnej lodi navzájom robia zle. Keby to bol hraný príbeh, asi by ho zakázali pre týranie zvierat. Hlavné plus však bolo iné – Mickey nebol nemý.
Ako prvý animovaný film naskočil na vlnu zvuku a naplno ju využíva počas scénok postavičiek, ktoré síce nehovoria, ale muzicírujú.
Obrovský úspech na celom svete urobil z nenápadnej nezávislej firmy veľkú rybu na trhu a z Walta Disneyho celebritu. Od tej chvíle si Disneyovci dávali pozor, aby mali nad svojimi produktmi absolútnu kontrolu.
Prvý americký celovečerný animovaný film Snehulienka a sedem trpaslíkov (1937).
Celovečerná Snehulienka
Walt bol z dvojice ten tvorivý, vizionár, šoumen, myšiakovi na začiatku prepožičal hlas. Menej známy Roy bol skôr suchý finančník, ktorý brata krotil a dozeral na rozpočet firmy.
Nebola však medzi nimi rivalita – bol to práve Roy, kto navrhol premenovať podnik podľa brata a po jeho smrti v roku 1966 dôsledne realizoval vízie, ktoré Walt naplánoval za života.
Často šlo o revolučné vynálezy, ktorí síce nevynašli, ale o to lepšie dokázali predať publiku. To je prípad Snehulienky.
V skutočnosti to nebol prvý celovečerný animovaný film, no takýto nápad v tridsiatych rokoch pôsobil dosť radikálne. Animovaný žáner si už prebíjal cestu k uznaniu, na Oscaroch dostal vlastnú kategóriu (prvým a pravidelným víťazom boli práve Disneyovci), no stále prevládal názor, že kreslený film neutiahne plastické charaktery a viac než osem minút gagov.
Disneyovská Snehulienka a sedem trpaslíkov (1937) dokázala opak a tri roky práce priniesli ovocie. Najlepšie zarábajúci film desaťročia zaplatil podniku veľkorysý areál v kalifornskom Burbanku, kde jeho šéf dozeral na dizajn takmer všetkého od budovy po stoličky pracovníkov.
Walt Disney Studios v Kalifornskom Burbanku.
Ako kúpiť konkurenta
Vojna rozlet firmy spomalila, zobrala jej trhy v zámorí, väčšinu z 550 animátorov povolali do armády vyrábať protifašistické agitky. Z toho sa len opatrne spamätávala lacnými filmami. Prvýkrát dokonca priniesla hrané príbehy a až v roku 1950 prišiel opäť veľký drahý animák.
Po nástupe televízie Disney veľmi múdro neodpredal archív. Radšej predstavil reláciu Disneyland na stanici ABC, ktorú sám uvádzal. Oplatilo sa – nebolo to nové médium, čo podnik valcovalo, naopak, dnes túto televíziu, aj desiatky iných, vlastní.
Ako sa vyrovnať s novými médiami zábavy – to je vlastne zvyšok už nie tak veľmi vzrušujúceho príbehu, ktorý po smrti Walta (1966) a Roya (1971) trvá dodnes.
Walt Disney Studios úspešne zvládli nástup videa, počítačov, internetu, navyše expandovali do oblasti cestovného trhu. Koncom osemdesiatych rokov už väčšinu ziskov podniku tvoria práve zábavné parky.
Zároveň s tým skupovali iné firmy. Jeden príklad za všetky: koncom sedemdesiatych rokov to vyzeralo, že im ušiel vlak, a tínedžeri namiesto disneyoviek uctievajú Hviezdne vojny Georgea Lucasa.
No vlani Disney Studios kúpili legendárne trikové štúdio Lucasfilm a ohlásili pokračovanie vesmírnej ságy. Takisto sú majiteľmi štúdia Pixar, ktoré bývalo alternatívou k disneyovkám.
Kreslený gýč pre celú rodinu? Leví kráľ (1994).
Smerom do Ázie
Ak ste prišli na svet začiatkom osemdesiatych rokov, zrejme ste zachytili fenomén disneyovskej renesancie spojený s filmami Pocahontas, Leví kráľ, Aladin či Hercules.
No časť vašich peňazí skončí v Disney Studios, aj ak sa vyberiete na film, čo určite nevyzerá ako disneyovka. Môžu za to práve spomínané akvizície. Aj vďaka nim mali Disney Studios v roku 2010 hneď dva vyše miliardové filmy: Alicu v krajine zázrakov a tretí diel Toy Story.
O dva roky otvoria v čínskom Šanghaji disneyovský rezort za 4,4 miliardy dolárov. Milovníci konšpiračných teórií môžu opäť špekulovať. Niektorí z nich veria, že Walt Disney nechal svoje telo zmraziť, nech môže odpočívať práve v jednom z Disneylandov.
