Pred tromi rokmi prekvapila nahrávkou Krajina rovina. Namiesto rádiových popevkov prišla s osobnou hudbou, ktorej čaro sa vynára postupne. A prekvapenia pokračujú aj na novom albume Moruša biela.
Televízny Slávik sa skončil, rozlúčiť sa môžete aj s Janou Kirschnerovou ako štvornásobnou zlatou slávicou.
Ako potvrdzuje jej štúdiová novinka Moruša biela, vôbec to neprekáža. Naopak, je to veľmi dobrá správa.
Od Krajiny k Moruši
- 13. 11. Trenčín, Piano club
- 14. 11. Bratislava, Ateliér Babylon
- 15.11. Žilina, Mestské divadlo
- 16.11. Martin, Museum Bar
- 19.11. Prešov, PKO Č. Orol
- 20.11. Banská Bystrica, ŠH Dukla Štiavničky
„Ak ste sa s morušou bielou ešte nestretli, určite vás očarí typicky medovou chuťou. Je neopísateľne lahodná (...) Moruša je zdrojom okamžitej energie, vhodná pri únave alebo slabosti, pri vyčerpávajúcich chorobách. Upokojuje myseľ a zlepšuje spánok. Obsahuje resveratrol - látku s antioxidačnými a antibakteriálnymi účinkami.“
Nedajte sa zmiasť, stále ste v sekcii Kultúra, nie Tipy pre záhradkárov. Akurát niekedy sa citát z encyklopédie okrasných drevín celkom hodí aj do článku o hudobnom albume. Už vieme, ako Moruša biela vyzerá a chutí, ako teda znie?
Nie je to album na prvé počutie, ale určite ani na jediné – je osobný a prepracovaný. Pri každom ďalšom počúvaní si všimnete niečo iné, nejaký iný detail.
Jana Kirschner zašla ešte ďalej ako na predchádzajúcej nahrávke Krajina rovina. Kto by od nej po materskej dovolenke čakal nejaké detské pesničky, nedočká sa (aj keď existuje anglická riekanka Here We Go Round the Mulberry Bush).
Jej Moruša biela je akustická nadžánrová hudba, aká sa u nás veľmi nerobí. Miestami evokuje ľudové popevky (Až príde večer), miestami worldmusic (Divná, Sama), príde aj na šansón (Palisády) či presahy ku klasike alebo povedzme k tvorbe Kate Bush (Vidina).
So štýlovou pestrosťou prichádzajú zvukové novinky – vyššie polohy a nové farby známeho hlasu, mužské zbory, sláčikové nástroje, cimbal, harmonika, marimba, klarinet, klavír.
Štúdiový i pódiový orchester
Ide o album veľkých kontrastov, strieda nálady od nostalgie a smútku až po veselú tanečnosť, sú tu poetické balady aj otvorené osobné spomienky. Jana Kirschner nepatrí k hudobníčkam, čo si vytvoria úspešný vlastný štýl a toho sa urputne držia.
U nej je to ešte cennejšie, lebo pokojne sa mohla vrátiť k tvorbe pred albumom Krajina rovina a ísť na hitparádovú istotu.
Uvidíme, možno to ešte niekedy urobí, no teraz ju jednoducho najviac baví skúšať nové veci. Odvaha hľadať nemusí vždy prinášať schopnosť nachádzať, ale jej to na pár výnimiek vychádza.
Mohol to byť dvojalbum, Moruša čierna sa však nakoniec objaví až na budúci rok. Pravdepodobne bude viac postavená na elektronike než na tradičných akustických nástrojoch, túto cestu najvýraznejšie naznačuje pesnička O hore a vtáčikovi.
Slnko pre pesničky
Slnko records bolo pre Morušu lepšou voľbou než akékoľvek iné vydavateľstvo. Jeho katalóg už dlho netvorí len niekoľko spriaznených kamarátov, ako v začiatkoch tejto značky.
Na Slnku už dlhšie vychádza najzaujímavejšia domáca pesničková tvorba (a kamarátske vzťahy sa pritom stále nevytratili).
V štúdiu sa zišlo takmer dvadsať muzikantov, producent a partner speváčky Eddie Stevens priniesol štúdiových hráčov z Anglicka, prišli mená známe z klasickej hudby (Miloš Valent, Jozef Lupták) aj z džezu (Marcel Comendant).
Na turné, ktoré sa dnes začína v Trenčíne, nevyráža kompletný „rodinný orchester“, ktorý sa podieľal na dvojtýždňovom nahrávaní. Na pódiu však bude štrnásť muzikantov a okrem noviniek zaznejú aj prearanžované staršie pesničky.
