V jedenástej epizóde dokumentárneho Príbehu filmu sa Mark Cousins premiestni do Hongkongu legendárneho Brucea Leeho. O tajomstve svojich akčných filmov mu bude podrobne rozprávať majster réžie Yuen Woo-ping. Dozvieme sa veľa o technike „wire-fu“, ktorá sa začala používať pri choreografii bojových scén vo filme Matrix.
Uvidíme množstvo presne vybraných scén z povestných filmov, ako sú Hviezdne vojny, Čeľuste či Vyháňač diabla – Mark Cousins sa nás pokúsi presvedčiť, že aj tieto filmy, napriek tomu, že sú často kritikou odmietané, prinášajú do kinematografie mnohé inovácie.
A z hollywoodskych štúdií si zaletíme do Indie, kde nás súčasná herecká megastar Amitabh Bachchan s dôvernou znalosťou vecí prevedie bollywoodskou filmovou tvorbou. Jedenásta epizóda je veľmi internacionálna, rýchla a zábavná. Ale je čas povedať si, ako a akými postupmi vlastne Mark Cousins tento seriál vytvoril.
Film v kontexte dejín
Mark Cousins svojím veľkolepým pätnásťdielnym projektom prehlbuje spoločné siete prijímaných konvencií a neviditeľných stratégií. Vďaka jeho autorskému dokumentu dokážeme vnímať film v kontexte dejín ako umelecký druh, ktorý môže byť aj nekonvenčný a inovatívny, ktorý je súčasťou histórie nášho sveta a zároveň prispieva i k predstave o tomto svete. Kinematografia je podobne ako povedzme filozofia jedným z pohľadov, jedným z výkladov reality. Rozširuje vedomie súvislostí. Vytvára nové významy. A to nie je málo.
Film je zobrazené rozprávanie, vytvára rôzne typy obrazov a na ich spájanie používa montáž. Tá sa podriaďuje nejakému rytmu a adekvátnemu tempu. Vďaka svojej znakovej podstate film generuje určité symboly a konvencie, veľmi špecificky môže používať a aj používa zvuk či farbu. A rozprávať môže akékoľvek príbehy.
Ako sa to všetko začalo
Mark Cousins pritom v žiadnom prípade nehovorí teoreticky a explicitne. Ide mu skôr o to, aby si sám divák vytvoril názor, aby sám uvažoval nad daným problémom. A tým problémom sú celé dejiny filmu, ich zložitý a zábavný vývoj. Cousins k nim pristupuje pomerne štandardne. Chronologicky.
Prechádza od vzniku kinematografie cez rôzne základné štýly a avantgardy ako povedzme expresionizmus či surrealizmus, zaoberá sa príchodom zvuku, ukazuje jednotlivé žánre, nové vlny a nové filmové regióny, ďalej nezávislý americký film až po vznik multiplexov a súčasné „počítačové“ veľkofilmy, ktorými sa zaoberá aj v tejto jedenástej epizóde. Zdanlivo teda nič nové. Jedinečnosť a fascináciu vyvoláva spracovanie. To, ako zaujímavo je to celé urobené.
Autor je dokumentarista, ktorý skladá svoj cyklus z viacerých rovín. Sú to ilustračné zábery, ktoré sú samy osebe skvelými obrazovými kompozíciami presne korešpondujúcimi s „dejom“. Ďalšia rovina je autorský komentár, ktorý bez preháňania, skromne, ale o to presnejšie naviguje diváka a hovorí mu, čo konkrétne si v danom období všimnúť v obrazovej zložke spomínaných filmov. Tým sa dostávame k tretej rovine. Tou sú spomínané filmy, respektíve presne vybrané zábery alebo celé scény z filmov, o ktorých sa hovorí. Tomu musela predchádzať a aj predchádzala neuveriteľne náročná a dlhá práca v archívoch mnohých krajín.
Bezchybná encyklopédia
Výber archívnych materiálov je skvelý – v snímke Príbeh filmu: Odysea vidíme pochopiteľne aj známe veci, ale aj ukážky z diel, ktoré sa jednoducho do distribúcie nikdy nedostali, nezohnateľné tituly, o ktorých vieme len z rôznych učebníc dejín kinematografie.
Poslednou rovinou sú rozhovory s viac-menej všetkými žijúcimi relevantnými filmovými tvorcami. Mark Cousins ich spovedá a oni bez akéhokoľvek pátosu, autenticky a úprimne objasňujú svoj prístup k filmovej tvorbe.
Cousinsov pätnásťdielny dokument je veľkým zážitkom. Je jednou z ciest, akými sa dokumentárny film o umení môže uberať. S láskou, ale aj kriticky a presne referuje o jednom umeleckom druhu, ktorý desaťročia fascinuje milióny ľudí. A popularizuje jeho špičky. Pre diváka, ktorý absolvuje všetky diely, sa cyklus stane bezchybnou encyklopédiou dejín kinematografie, v mnohom osobnou, ale objektívnou. Zároveň spĺňa jeden z dávnych snov filmovej vedy: slovo a film sú dva úplne odlišné semiotické systémy – ak chceš niečo povedať o nejakom filme, ideálne (a poctivé) by bolo o ňom nakrútiť film. Mark Cousins to urobil.
Príbeh o skutočnom svete
Na Slovensku máme už niekoľko kvalitných a pozoruhodných autorských dokumentárnych cyklov o slovenskom filme. Existujú aj komentované, televízne Histoire(s) du cinema Jean-Luca Godarda. Ale autorské filmové dejiny svetovej kinematografie Marka Cousinsa sú len jedny a nedá sa predpokladať, že by sa takýto monumentálny projekt v budúcnosti hneď tak zopakoval.
Navyše vytvárajú skutočný historický príbeh. Miestami napínavý, niekedy dojímavý a melodramatický, inokedy tajomný vďaka rôznym peripetiám dejín. Príbeh, ktorý je pozoruhodný a zaujímavý. Pretože dokumentárny film je často oveľa zaujímavejší ako hraný film.
Napokon, kinematografia vznikla v roku 1895 ako bezprostredný záznam skutočnosti, ako dokument. Cousins zobrazuje vývoj sveta obrazov, ktoré referovali a referujú o tom „skutočnom“ svete. A zobrazuje aj to, ako to tie filmové obrazy robili a robia.
