Skladateľ Marek Piaček dnes premiéruje ďalšiu svoju operu, ktorá nie je klasickou operou.
Svet si v októbri pripomenul dvestoročnicu narodenia operného génia Verdiho a podľa pohľadu na domácu scénu to momentálne vyzerá, že sme krajinou súčasnej opery. Ľubica Čekovská pred pár dňami v SND predstavila Doriana Graya, ešte aktívnejší je Marek Piaček.
Cez víkend uviedol v Bratislave obnovenú verziu Kráľa duchov, v decembri chystá v Košiciach scénickú premiéru ďalšej opery 66 sezón. A dnes o 19.00 h v Slovenskej filharmónii predstaví tretiu novinku.
Hudba je dôležitejšia
Melodráma o jednom bombardovaní pre zbor, herca a trombón, ktorá vychádza zo skutočnej udalosti. Tak avizujú dielo Apolloopera tvorcovia. Bombardovanie bratislavskej rafinérie v júni 1944 je hlavnou témou, ale nejde o jeho prvoplánové zobrazenie.
„Jeden z pôvodných nápadov bola aj simulácia leteckého poplachu, ale nakoniec sme od neho upustili. Podstatou skladby nie je ani politikum, ale zobrazenie situácie z rôznych strán - očami robotníkov, pilotov, civilistov, odbojárov, intelektuálov,“ vraví skladateľ Marek Piaček.
Dej sa zaoberá životom v Bratislave 30. a 40. rokov minuléhoh storočia, využíva veľa archívnych dobových materiálov, fotografie, články, záznamy očitých svedkov. Nedajte sa však pomýliť názvom, nejde o operu v klasickom zmysle, ani o dokumentárnu operu.
„Nechceli sme to robiť, všetko sa dá povedať v náznakoch. V librete, ktoré sme robili s Martinom Ondriskom, bolo tak veľa faktografických, a divadelných vecí, že z toho sa opera jednoducho napísať nedá,“ vysvetľuje skladateľ.
„Nejde ani tak o dĺžku ako o množstvo textu. Keď nerobíte divadlo, ale hudobnú skladbu, vystačíte si väčšinou len s hudbou. Textu je poskromne, keď to niekoho bude zaujímať, vzniká webstránka, kde nájde ďalšie historické fakty.“
Skladateľ len vylepšuje
Tím tvorcov doplnil nemecký režisér Marold Langer-Philippsen. Toto trio už má za sebou niekoľko diel, v novinke ďalej rozvíjajú poetiku z opery o Štefánikovi (Posledný let), o delení Československa (Lesť rozmyslu), histórii Košíc (66 sezón) či revolte voči romantizmu (Kráľ duchov).
Prečo vlastne práve starý príbeh bratislavskej rafinérie? „Od detstva som počúval historky o tom, čo sa tam dialo, rodičia sa narodili neďaleko, aj ja sám dnes bývam blízko. Počas prechádzok som si tam nahrával množstvo zvukov z prístavu a okolia, využijem aj veľa zaujímavých vecí, na ktoré sme narazili v archíve Slovnaftu.“
Budúci rok je okrúhle výročie bombardovania fabriky, táto skladba by mohla zaznieť práve v priestoroch Slovnaftu alebo v SND, ktoré stojí na mieste pôvodnej Apolky.
Vôbec nie je vylúčené, že podobne ako iné Piačkove diela aj Apolloopera dostane novú verziu. Skladateľ sa vždy snaží vyjsť v ústrety interpretom a špecifikám priestorov, kde jeho skladby uvádzajú.
S recykláciou nemá žiadny problém: „Hej, už mi aj kolega hovorí V budúcom roku prestaň vykrádať sám seba. Povedal som Nie, v čom som horší od Händla, Vivaldiho či Telemanna? Skladateľ po celý život vylepšuje jednu skladbu.“