Opera je hudobnodramatické dielo, v ktorom sa hudobné, literárno-dramatické, scénicko-výtvarné, herecké a pohybové umenie spája do jedného dramatického celku. Poznáme veľké množstvo druhov opier, ich názvy prezrádzajú napríklad miesto vzniku, obdobie, dramatickú formu, médium, či jednoducho prianie autora, aké má jeho dielo byť.
Skladateľ Marek Piaček (1972) patrí k tvorcom, ktorí si radi kladú otázky o hraniciach operného žánru. Potvrdil to v predchádzajúcich dielach, i v tom najnovšom, ktoré má podtitul melodráma. Vychádza z rekonštrukcie skutočnej udalosti, bombardovania bratislavskej rafinérie Apollo počas 2. svetovej vojny. Keďže nejde o klasický dramatický príbeh, zápletku netvoria postavy, ale udalosti.
Piaček tomuto faktu šikovne prispôsobil obsadenie, ktoré tvoria rozprávač, zbor a sólový trombón. Zbor koná, komentuje udalosti, ilustruje dobovú atmosféru a vytvára podklad melodrámy, do ktorej vstupuje rozprávač.
Abstraktným spoločníkom v dialógu je trombónista, ktorý tvorí pomyselný oporný bod, psychologický i prakticky intonačný. Hudba je pestrá, od priezračných vokalíz cez šťavnaté minimalistické pasáže, orffovské rytmy, salónne kusy až po monumentálne chorály vystavané v strhujúcej gradácii. Inteligentný trombónový part skvele komunikuje so zborom a je milým odkazom na Serenádu Benjamina Brittena, ktorá podobným spôsobom spája lesný roh s tenoristom a sláčikmi.
Filharmonický zbor predniesol partitúru strhujúcim spôsobom. V každej polohe, od pianissima cez rytmické pasáže až po monumentálne forte znel farebne a kompaktne. Trombónový part si virtuózne vychutnal Albert Hrubovčák. Part rozprávača predniesol presvedčivý Štefan Bučko s primeraným pátosom. S mimoriadnym porozumením špecifického charakteru diela Apollooperu naštudoval a celé predstavenie dirigoval zbormajster Jozef Chabroň. Diskrétne poloscénické uvedenie režíroval Marold Langer Philippsen.
