Čo ovplyvňuje televízie pri výbere zahraničných filmov a seriálov? Vkus slovenského diváka, vzťahy s distribútormi, peniaze a Slovenskú televíziu aj obmedzenia zákona.
Komerčné stanice Markíza a Joj spolupracujú pri nákupe filmov a seriálov najmä s veľkými americkými štúdiami ako WarnerBrothers, Sony Pictures, Disney, Fox, NBC Univerzal či MGM.
Tie ročne vyrábajú tisícky vysielacích hodín. Predávajú ich najradšej v programových balíkoch, ktoré obsahujú niekoľko filmových alebo seriálových hitov a k tomu určitý objem béčkovej a céčkovej produkcie či starších seriálov.
Sci-fi, upírov, horory a muzikály nie
„Zloženie balíka je výsledkom dohôd medzi nami a partnerom,“ hovorí programová riaditeľka Markízy Silvia Majeská. „Snažíme sa ho nastaviť tak, aby sedel do našej vysielacej štruktúry. Nie všetko, čo sa vyrobí v Amerike, je úspešné aj na Slovensku. Horory, dokumenty alebo muzikály hneď vyraďujeme, pre nášho diváka nie sú atraktívne.“
S malou odozvou sa stretli aj sci-fi a fantazijné seriály, ktorých vysielanie je v súčasnosti v USA veľmi rozšírené.
Markízacký divák má rád akčné filmy, komédie, rodinné a romantické filmy. Pri príbehu je dôležitý jednoducho čitateľný dej, jasne definované postavy a dynamický spôsob rozprávania.
„Náš divák obľubuje kriminálky, komédie a sitkomy. Máme NCIS a kultové sitkomy Dva a pol chlap a Teória veľkého tresku. Od vzniku Twilightu sa v USA vyrába množstvo upírskych seriálov, ale to je žáner, ktorý nášho diváka výrazne nezaujal. Pri prvom vysielaní Upírskych denníkov sme očakávali vyššiu sledovanosť. Darilo sa im až pri druhom vysielaní v lete, keď bolo pri obrazovkách viac mladých divákov,“ dodáva Majeská.
Príbeh, najlepšie jednoduchý
Kým americký divák sa pri televízore rozhoduje podľa obľúbeného herca, režiséra či kinohitu, slovenský viac ocení príbeh, ktorý ho zaujme a pobaví.
„Čo sa týka zahraničných filmov, je skutočne vyberavý. Nechce drámu, nedoriešené ľudské vzťahy, čo sa vlečú celým filmom, lebo to má aj doma. Chce niečo odľahčené, vtipné alebo trochu nereálne ako v akčnom filme. Neprekáža mu, ak po desiatich minútach odhalí klišé zápletku a koniec filmu,“ hovorí Erika Tóthová, riaditeľka akvizícií v televízii Joj.
„Pri seriáloch nemá rád, ak jednotlivé epizódy na seba nadväzujú. Vynechá jednu, dve, a už si len ťažko vyskladá chýbajúci dej. Vyhovujú mu kriminálky ako CSI, Kosti, Vtierka Castle, kde sa v každej epizóde vyrieši jeden prípad,“ dodáva. Prekvapením bol podľa nej úspech dokureality šou Geissenovci či dokuseriálu Mayday. „Išlo o nový žáner, ktorý sa pred niekoľkými rokmi objavil na trhu a naši dramaturgovia nevedeli s istotou odhadnúť, či o ne bude mať slovenský divák záujem. Nakoniec má, a veľký,“ hovorí Tóthová.
Markíze sa osvedčila spolupráca s tureckými distribútormi. Halit Ergenc k obrazovkám stabilne pritiahne tisícky diváčok. FOTO: Markíza
Výnimočný produkt Šeherezáda
Markíza okrem veľkých amerických a malých európskych spoločností, spolupracuje aj s distribútormi z Turecka. Intenzívne obchodovanie sa začalo v období Šeherezády.
„Videli sme, že tento seriál mal veľmi dobrú odozvu u divákov na viacerých trhoch a zafungoval aj u nás. Bol to naozaj výnimočný produkt. Preto sme sa zamerali aj na iné turecké produkty a firmy. Spokojní sme napríklad so Sultánom. Halit je herec, ktorý pritiahne divákov k obrazovkám. Navyše je to výpravný seriál, Turci dávajú veľký dôraz na kvalitu a peniaze, ktoré doň investovali, na výsledku to vidno. Môžu si to však dovoliť práve preto, že tieto seriály predávajú aj do zahraničia,“ hovorí programová riaditeľka Markízy.
Dĺžka licencie na vysielanie filmu či seriálu trvá od jedného do piatich rokov, zmluvne sa dohaduje aj počet odvysielaní.
Kúpiť film, nadabovať ho a odvysielať len raz, sa žiadnej televízii neoplatí. Aj preto vytvárajú komerčné stanice sesterské kanály typu Doma, Plus, Wau či Fooor. Po premiére na hlavnom kanáli môžu kúpený obsah recyklovať tam.
Pri Hitlerovi krivka vyletí
Slovenská televízia nemôže komerčným staniciam finančne konkurovať. Preto sa cielene rozhodla pre iný výber programov.
Slovenská televízia považuje za svojich obchodných partnerov najmä verejnoprávne televízie - britskú BBC, rakúsku ORF, nemeckú ZDF, taliansku RAI a Českú televíziu.
Nakupuje aj od malých nezávislých distribútorov, zo zákona je totiž povinná ponúkať dvadsať percent európskej tvorby.
„Je to odporúčanie Európskej únie, okrem nás ho však nikto v Európe neuplatňuje, dvadsať percent vysielacieho času dokážete len ťažko naplniť kvalitnou tvorbou,“ hovorí programový riaditeľ RTVS Tibor Búza.
Nevyhovuje mu ani nákup televíznych balíkov od veľkých amerických štúdií. Platí síce pravidlo, že čím väčší objem, tým nižšia cena, ale ak musí spolu s desiatimi filmovými hitmi kúpiť ďalších päťsto hodín vysielacieho času, nemá ich kde umiestniť.
„Mohli by sme kúpiť samotný Titanik, ale tú cenu si neviem predstaviť,“ dodáva Katarína Slováková. V RTVS má na starosti obchodnú stránku nákupu akvizícií.
Nekompromisný biznis
Rovnaká situácia nastáva, ak o konkrétny titul prejavia záujem viaceré televízie.
„Nedávno sme rozmýšľali nad desaťdielnym seriálom s európskou hereckou hviezdou,“ vysvetľuje Slováková, „ale konkurencia sa rozhodla, že ho chce za každú cenu, tak sme z obchodu vycúvali. Cena sa vyšplhala šialene vysoko, čo si oni dokážu vykompenzovať reklamou, my nie,“ dodáva.
Komerčná televízia môže odvysielať dvanásť minút reklamy za hodinu, k tomu ešte treba pripočítať upútavky na vlastné vysielanie. Verejnoprávna sedem minút denne, plus selfpromo. V prepočte to znamená približne o sedem hodín denne viac programu, ako má komerčná stanica.
Ak by ste očakávali, že verejnoprávne televízie držia pokope a pomáhajú si, mýlite sa. Nekompromisný obchodný princíp funguje i tam.
„Môžeme prísť do BBC a povedať, že sme verejnoprávna televízia, oni nám povedia: My tiež, a zinkasujú nás rovnako ako súkromníka,“ hovorí Búza. Jediným privilégiom býva právo prvého výberu, ako napríklad u Českej televízie.
Líder v dokumentoch
RTVS sa rozhodla zameriavať na produkty, pri ktorých sa nedostáva do priamej konkurencie s Markízou a Joj. Stala sa lídrom v dokumentárnej tvorbe, najväčší úspech u divákov majú prírodopisné seriály a dokumenty o druhej svetovej vojne.
„Keď si pozriete sobotnú krivku sledovanosti, je vyrovnaná, približne jeden a pol percenta, potom zrazu vyletí hore, to vysielame Hitlerove tajné zbrane, a potom opäť klesne. Diváci si cielene vyhľadali tento dokument,“ hovorí Búza.
Dvojke pomohlo aj tematické rozdelenie jednotlivých dní. Utorkové investigatívne dokumenty zaujali kontroverznými témami, na dokument Lož o mlieku nereagovali len diváci, ale i Slovenský mliekarenský zväz.
Chcel sa súdiť za to, že nedostal priestor na vyjadrenie, neuvedomujúc si, že ide o zahraničný dokument. To isté sa zopakovalo po odvysielaní dokumentu o scientológii. Ohradili sa hlavní predstavitelia scientológov zo strednej Európy.
Z pohľadu sledovanosti a imidžu je podľa Búzu najlepšia vlastná tvorba. To by mala byť cesta pre Slovenskú televíziu, je to však najdrahší variant.
