Košická autorka, ktorá prevažne maľuje, sa tentoraz predstavuje sériou kresieb, ktoré vytvorila počas svojho nedávneho tehotenstva a v prvých týždňoch po narodení syna.
Autobiografické črty nesie Dovičákovej tvorba aj inokedy, najnovšia produkcia nie je v tomto zmysle výnimkou. Kresby však prekvapujú silou výrazu.
Autorka opisuje Baby blues celkom bez obalu: „Kresba vznikla až mesiac po pôrode. Je o popôrodnej depresii, o ktorej som si myslela, že ma minula, až kým som sa nerozplakala pri naťahovaní sťahujúceho pásu cez boľavé prsia, alebo keď manžel nevedel, aké ingrediencie dať do slepačej polievky.“
V tých chvíľach jej bolo jasné, že psychicky ešte nie je celkom fit a práve prežíva tzv. baby blues. Kresliarsky prejav zvolila z prozaických dôvodov: „Pred pôrodom som bola na maľovanie príliš nervózna, nedokázala som sa dlhšie sústrediť a po pôrode mal zase syn nepredvídateľný spánok, takže som nechcela, aby mi vyschli farby.“
Zároveň však uznáva, že takáto forma sa k osobným výjavom viac hodí – je intímnejšia a autentickejšia. Obrázok nahej ženy s bruchom stečeným až na zem, ležiacej na gauči, má v sebe – podobne ako ostatné kusy zo série – aj vtip a iróniu.
Konfrontuje ideálny obraz matky s dieťaťom s banálnou a nedokonalou realitou, ako napísala Gabriela Kisová, kurátorka výstavy. Je potešujúce, že na tečúce slzy a telo zaberá aspoň arteterapia.
Dielo: Lucia Dovičáková: Baby blues (2013), ceruza na papieri, 35 x 25 cm
Výstava: Lucia Dovičáková, Zenita Komad, Peter Wehinger – In the Name of Love, Krokus Galéria, Bratislava, 29. novembra 2013 – 24. januára 2014.
