V slovenskom dabingu je stále horúco. Potvrdzujú to stovky hercov, ktorých prepožičiavanie hlasov nielen živí, ale aj baví. Navštívili sme štúdiá Slovenskej televízie. Mali sme šťastie na výrobu mimoriadne úspešnej Biblie, ktorú uvidíme počas vianočných sviatkov.
Iná práca je v divadle, iná v televízii a vo filme, iná pri mikrofóne v dabingovom štúdiu. Režisérka slovenského znenia Juliana Ďurišová pamätá ešte časy, keď pracovníci televízie chodili na niekoľkodňové sympóziá, kde sa dalo zasvätiť do tajov dabingu. Priúčali sa mu režiséri, dramaturgovia, prekladatelia, úpravcovia textov, zvukári. Príprava filmu trvala aj týždeň, herci vopred videli, koho budú vo filme dabovať, vopred dostali do rúk scenár a na svoju postavu sa pripravili. „Robilo sa pozvoľna, nakrútiť za hodinu päť slučiek sa už považovalo za výkon,“ spomína. Všetko však muselo byť nadabované absolútne presne, bazírovalo sa na adekvátnom otváraní úst pri jednotlivých samohláskach, a keď herec zaváhal, museli ísť odznova všetci.
Každý hovorí sám
Dnes sa bežne vyrába celý film za jediný deň. To je zhruba 25 až 30 slučiek za hodinu. Herci väčšinou dostávajú scenár do rúk rovno na mieste. Nemusia byť v štúdiu spolu, svoju stopu si môže prísť nahovoriť každý sám. „Výrobný čas sa neustále zrýchľuje. Niekedy si nestačíte vyzliecť kabát a nasadiť slúchadlá, a už sa fičí. Možno si stihnete prečítať zopár viet textu, ktorý idete robiť, raz si pozriete na obraze krátku ukážku so svojou postavou, a ide sa,“ hovorí herec Juraj Hrčka, ktorého sme stretli v jednom z troch štúdií RTVS. Potom sa už herec spoľahne na režiséra, ktorý mu navodzuje potrebné pocity a situácie. Podľa Juraja je dôležité postave hlasom nepomáhať, ani ju nepodhrávať, ale snažiť sa zachytiť situáciu. „Často sa stane, že to na prvý pohľad vyzerá na hlasovo nevhodné obsadenie. Ale v konečnom dôsledku treba najmä vychytať, ako herec hrá,“ uvažuje. Je preňho radosť dabovať, keď sa robí viacdielny seriál. Herca v postave má vtedy už tak napozeraného, že vie, kedy sa usmeje a kedy urobí pauzu. „A najviac sa mi páči, že sa mimovoľne zo slúchadiel učím cudzí jazyk,“ dodáva. Podobne ako režiséri, aj on má rád atmosféru spoločných nahrávaní, keď je za mikrofónom viac hercov naraz.
Dabing je tímová práca. Režisérka a zvukár počas nahrávania nemyslia ani
na sekundu na nič iné.
Chytá sa postava
Keď ide o výrazný filmový titul, najlepšie sa herec sústredí v štúdiu sám. „Pri veľkých filmoch to mám tak najradšej,“ potvrdzuje Dušan Szabo, legenda slovenského dabingu. Prepožičal hlas Alecovi Baldwinovi, Antoniovi Banderasovi a tisícom iných hereckých hviezd. V dabingu je každý deň. Režiséri ho obsadzujú často, má príjemný, nie príliš čitateľný hlas, nie hviezdny, ale zato vhodný do mnohých postáv. „Dabing je pre mňa rutinou. Ale keď ide o zaujímavé tituly, človek postavu ‚chytá‘, akoby vo filme naozaj hral.“
Aj herca Andreja Hryca dabing priťahuje pre možnosť porovnať svoje herecké postupy so svetovými hercami. Venuje sa mu však len výnimočne, pracuje pre priateľov alebo keď sa naskytne výnimočná rola, ktorá ho zaujme. „Celý život som to rád robil, nadaboval som vyše 2500 postáv vo všetkých žánroch,“ hovorí. Vo všeobecnosti dabujú radi všetci herci, sčasti aj pre finančné prilepšenie, hoci honoráre sa stále zmenšujú. „Je to náročná práca, no kritérium kvality neexistuje. Začínajúci herec dostane za jednu slučku rovnako ako špičkový. Dvadsaťštyri rokov po prevrate sú honoráre za dabing menšie ako v roku 1989,“ prízvukuje Hryc. Pre RTVS, ktorá sa snaží honoráre udržať, práve pracuje na jednej z ústredných postáv päťdielneho seriálu Biblia.
Vraj to bude vianočná lahôdka. Vo svete totiž zožína desaťhodinová päťdielna séria z tohtoročnej produkcie USA a Veľkej Británie úspechy. Rozpráva najznámejšie príbehy od Noemovej archy cez Daniela v jame levovej až k narodeniu, ukrižovaniu a vzkrieseniu Krista. Na kritikou vysoko hodnotenom filmárskom počine si tvorcovia slovenského dabingu podľa vlastných slov dávajú veľmi záležať. V domácom znení budeme počuť aj Tatianu Kulíškovú, Lenku Košickú, Ivana Romančíka a mladého Mareka Fašianga. Režisérsky vedie tím Jozefína Šujanová, ktorá má k tematike blízko.
Vybrané číslovky
Slovenský dabing prešiel po roku 1989 dlhú cestu. Jeho dnešnú podobu určuje predovšetkým rýchlosť, ktorou je vyrábaný. Dnešné softvéry robia zázraky, zvuky sa dajú naťahovať, prispôsobovať. Zvukár má k dispozícii aj medzinárodný pás, ktorý obsahuje všetky hudby, ruchy, kroky, hoci aj štrngnutie pohárom. „Sledujem, aby boli zvuky v danom priestore prirodzené a musia pohromade pôsobiť kompaktne,“ hovorí zvukár Miroslav Lantaj. Je podľa neho iné, keď herec hovorí sám za seba, a iné, keď niekoho dabuje. Vtedy môže mať problém trafiť sa do sekvencie. Postsynchróny vlastného hlasu však nie sú o nič jednoduchšie. O tom vie čosi napríklad Marek Majeský. V dabingu pôsobí už roky a ťažší oriešok než nadabovať samého seba vo filme Kandidát zatiaľ nemal. Zaujímavé je to aj v prípade, keď herca dabuje niekto iný v zahraničnom filme. Taký Jozef Kroner sa musel naučiť vyslovovať presnú skladbu vybraných čísloviek, aby samohlásky sedeli na výslovnosť textu, ktorý zaňho nahovoril iný herec v maďarskom filme.
Tváre dabingových hercov si často nevybavíme, hoci mená z televíznych titulkov sa v pamäti ľahko vynoria: Štefánia Gorduličová, Juliana Ďurišová, Zdeno Dřínovský, k nim pribúdajú mená a postupne aj tváre hercov ako Alfréd Aczel, Dušan Szabo, Vladimír Višňovský, František Kovár, Peter Rúfus, Helena Geregová, Ivo Gogál, Andrea Karnasová a veľa ďalších až po tie mediálne najznámejšie ako Ivan Romančík, Vlado Kobielsky, Marek Majeský či Dušan Jamrich. Azda najzázračnejším menom slovenského dabingu je Svätopluk Šablatúra. Stál pri jeho začiatkoch ešte v Štúdiu pre úpravu zahraničných filmov na Kolibe, kde sa začal dabing vyrábať v roku 1958. Dlhé roky potom spolupracoval aj s televíziou na nespočetnom množstve titulov, hlavne pre deti.
Herci dabujú radi, honoráre sa však stále zmenšujú. Andy Hryc pri dabovaní
výpravnej série Biblia
Do šľaka
Výroba filmu, potom, ako na ňom spolupracujú prekladateľ a autor dalógov, sa začína u režiséra. Ten si musí film dôkladne pozrieť a hlavne počúvať pôvodné hlasy. Následne vyberá herecké typy, ktoré by aj charakterovo najlepšie sedeli. Celý proces má v rukách dramaturg a celé dielo rediguje. Nie vždy sa podarí zohnať ideálne obsadenie. „Najťažšie je začať s prvým, ktorý nemá žiadneho partnera ani naživo za mikrofónom, ani nahratého na stope. Neskôr, keď už na seba nadväzujú, je to lepšie. Hlavne sa treba sústrediť a ani na sekundu na nič iné nemyslieť, vnímať len obrazovku a intonáciu, správnosť slov a synchrón,“ hovorí režisérka Ďurišová. Spomína na začiatok zlatých časov slovenského dabingu, keď s veľkým boomom prišlo animované Káčerovo. „Na predabovanie slávneho titulu prísne dozerali Američania. Strýka Držgroša sme vyberali veľmi dlho, skúšali sme to s celým Národným divadlom a nikto sa im nepáčil. Už som bola zúfalá. Napokon v poslednej chvíli zafungoval hlas Karola Čálika a vyhral to.“
Dnes je technika už taká vyspelá, že nedostatky sa dajú operatívne odstrániť. „Veľa závisí od autora preložených textov, ktorý dbá na to, aby dialógy sedeli hercovi do úst - pauzy, výber samohlások aj počet slabík,“ hovorí režisér Pavol Gejdoš. Najviac filmov a seriálov sa dnes prekladá z angličtiny. Hlavne pri drsnejších textoch vždy viac zvažujú, ako má preklad vyzerať. Po dohode s dramaturgom doň môžu vstúpiť, vždy sa snažia byť čo najbližšie originálu. Záleží aj na žánre filmu. Vedia, že keď má mohutný černoch zakliať ‚do šľaka‘, tak to asi nebude ono.
