Nie je zrejmé, či je s takýmto výsledkom uzrozumený, no ak náhodou nie, nemusí zúfať. Jednak vymyslel ďalší aforizmus, a hlavne, už takmer polstoročie sa úspešne prejavuje aj ako básnik, prozaik a dramatik.
Svojej najnovšej knižke dal názov Idiotár, vraj preto, že pri jej písaní „nadužíval svojho ducha“. Nuž, je to jeho voľba, ale treba povedať, že nadužíval ducha veľmi umného, bystrého a vtipného, ironického i sebaironického.
Žánrovo knižku nemožno zaškatuľkovať, britké aforizmy („Som za len vtedy, keď môžem byť proti“ či „Slepá ulička, koľko tá už videla nešťastia“) striedajú hravé veršovačky, úvahu o humore zasa príklad toho, že niekedy klasické stupňovanie nestačí: „Slovenský, slovenskejší, najslovenskejší, matičný.“
A ako vidno, aj témy sú rôzne, no vari najviac je doma v tých najsvetskejších. Nemôže obísť dianie v Klube spisovateľov, kde však je „vďaka vypitému alkoholu hlboko nad situáciou“, a aj za nespočetnými textami o vzťahoch muža a ženy cítiť, že autor nevaril z vody: „O milenku nemusíš prísť len tak, že ti ju preberie sok - môžeš si ju za manželku zobrať aj sám.“
A ani keď zdanlivo začne o niečom inom, sa Peter Gregor nezaprie: „Nevedela síce rozoznať bekhend od forhendu, ale mala chronický penisový lakeť.“
