Kde robilo sci-fi chybu?
V roku 1964, alebo aj takmer presne pred piatimi dekádami, navštívil spisovateľ sci-fi žánru Isaac Asimov Svetovú výstavu v New Yorku a odchádzal so sklamaním, že je málo vizionárska. Ihneď si to vynahradil v eseji pre The New York Times, kde opísal čitateľom svet a ľudstvo o päťdesiat rokov.
Spisovateľ nevyveštil, aká veľmi populárna bude esej na Facebooku, keď lehota uplynie, no inak sa celkom trafil. Keď nedávno na Nový rok zaplavila internet, ľudia boli nadšení.
Máme totiž rok 2014 a ľudstvo naozaj pozná inteligentné automobily s integrovanými „malými mozgami“, počítače do vrecka na „čítanie dokumentov“, ako veští predpoveď, v kuchyniach je bežný prístroj, ktorý varí kávu, v telefónoch počujeme nielen hlasy, navzájom sa môžeme vidieť v obraze.
Satelity umožňujú poprepájať ktorékoľvek osoby kdekoľvek na Zemi, poznáme aj ohrievané instantné pokrmy, tri rozmery v televízore či ploché obrazovky ako súčasť stien.
Japonci už medzičasom vyvíjajú robotické gazdinky a niekde vek dožitia prekonáva osemdesiat rokov. Možno nie tak rýchlo ani všade, ako to očakával optimista Asimov, ale trend je v poriadku.
Mestská doprava v sci-fi filme Piaty element.
Keď to nevychádza
Samozrejme, neurobil dojem na všetkých. Niektorí sa pousmiali, že vynález s raňajkami, ktoré budú pripravené dopredu na presnú rannú hodinu, musel poznať Asimov už vtedy - volá sa to hotelová služba.
Iným zase neušlo, že spisovateľ predpovedal smartfóny, čítačku elektronických textov Kindle, videohovory či mikrovlnnú rúru, no v inom bol úplne vedľa.
Je rok 2014, ale ľudstvo nemá kolónie na Mesiaci a americký Boston s Washingtonom nesplývajú v jedno veľké štyridsaťmiliónové mesto. Planéta je preľudnená, no nie tak veľmi, nemusíme osídľovať púšte ani póly. Napokon, aj obmedzenie pôrodnosti presadzuje Čína, no nie celý svet.
Zatiaľ ani nebývame v metropolách pod zemou či v oceánoch, okná nie sú prežitkom, celú pôdu na povrchu nezabrali farmári. Autá ešte nelietajú vo vzduchu, stroje nás nezbavili práce, akokoľvek platí, že pribudlo nudy, človek stráca zmysel života a profesia psychiatrov nemá núdzu o klientov.
Keď sa nad tým zamyslíme, sci-fi zlyháva prekvapivo pravidelne. Možno ešte častejšie, než uspeje. Autori sú posadnutí budúcnosťou, ktorá bude prekvapivo rovnaká a jednotvárna.
V každom druhom príbehu sa klonovaní ľudia budúcnosti živia jedlom v pilulkách, správajú sa roboticky, bez emócií, ustavične cestujú do minulosti a všetko je poháňané atómovou energiou.
Najhlúpejšie vynálezy
Nie že by bolo lepšie, keď to autor tuší a naschvál sa krkolomne usiluje odlišovať. Rebríček tých najčudesnejších vynálezov vedeckej fantasticky ponúka napríklad server Listverse.com.
Americký spisovateľ Philip K. Dick vymyslel oblečenie ako sprej, ktorý si nastriekate každé ráno na telo, alebo špeciálny empatický box k televízoru, ktorým sa lepšie vcítite do hrdinov vo filmoch.
