Talentovaný - to môže znamenať všeličo. Napríklad, že vás prestížny festival Berlinale vyberie do sekcie Talents z dokopy štyritisíc prihlásených. Zatiaľ krátke animácie, hrané filmy, dokumenty ANDREJA KOLENČIKA majú úspech v zahraničí a autora pochválil aj slávny Emir Kusturica.
Čo zažíva režisér a animátor povedzme pri nových šmolkoch? Trpí, žasne, obdivuje remeslo?
"Keď je slabý scenár, človek trpí bez ohľadu na druh filmu. Ale keď sme pri tom, nemusí ísť len o šmolkov, mne sa príliš nezdá ani oscarová Gravitácia."
Nie? Prečo?
"Práve pre jej slabý scenár. Technicky je to určite dokonalá záležitosť a zážitok v 3D kine postavený na efektoch. Ako by to ani nebol film, ale počítačová hra. To však práve nie je zvláštne ani prelomové pre niekoho, kto na videohrách vyrastal - a toho Gravitácia neohúri."
Scenár: Lukáš Sigmund a Andrej Kolenčík, réžia: Andrej Kolenčík
Animácia nemusí byť pre deti
Keď sa povie domáca animovaná tvorba, predstavím si večerníčky, Kubala. Tie vaše sú odlišné. Je to inou generáciou odchovanou na South Parku, Simpsonovcoch?
"Možno, že to nesúvisí s generáciou, ale s časom zakladania rodiny. Vraví sa, že animátor všeobecne inklinuje k rozprávkam a večerníčkom, až keď má vlastné deti. Takže, možno uvidím. Ale tiež si pamätám, že viacerí mali problém, keď nás ešte na škole do večerníčkov tlačili. Predsa len sme generácia odchovaná na inom: Ninja korytnačky, disneyovky, neskôr to bol spomínaný South Park... Animácia predsa nemusí byť pre deti, to je iba predsudok."
Preto ste si radšej sami založili festival?
"Ešte ako študenti sme chodili na Bienále ilustrácií Bratislava, v tom čase jediný domáci festival animácie. Konal sa každý druhý rok a uvádzal filmy pre deti. Iba jedna sekcia, a to naša obľúbená, mala filmy pre dospelých zo sveta.
Takýchto sme chceli vidieť viac a nielen vidieť, prinášať ich ostatným. S myšlienkou na vlastnú akciu prišla Jana Slezáková, s ktorou som sa spoznal cez Janu Ondikovú, neskôr sa pridali Peter Budinský a Alica Gurínová."
Chceli ste byť iní?
"Hlavne sme nechceli organizovať festival rautov a červených kobercov. Kde sa berie nezmyselná predstava, že práve filmári si potrpia na tento druh humbugu? Práve naopak.
Typický filmár je človek, ktorý svoje peniaze a úspory vráža do filmov a ako hosť sa chce na festivale normálne pohybovať medzi účastníkmi. Verte mi, že bez červených kobercov."
Dnes je už je Fest Anča úspešná a zabehaná akcia. S čím ste najviac bojovali?
"Najťažšie je prevádzkovať festival bez hlavného komerčného sponzora. Za šesť rokov fungovania prerástol kinosály Stanice-Záriečie. Každoročne uvádza špičkovú produkciu z Oscarov či Cannes, ako jediný z filmových festivalov na Slovensku motivuje súťažiacich finančnými odmenami, vlani mal zo všetkých podujatí vo filme najviac zahraničných hostí. Napriek tomu sa nám dlho nedarilo získať primeranú finančnú podporu a hlavného sponzora. Našťastie, toto sa časom zlepšuje a Fest Anča dnes už nemá problém s prežitím."
Pretekár. Furt mu to niekde preteká.
Letný komiks.
Dizajn peňaženky pre Retart.
