Výstava Privátny nacionalizmus putuje v rôznych podobách po Európe. Práve teraz je v košickej Kunsthalle.
Bola by škoda, keby táto výstava ušla širšej pozornosti. Rozpráva totiž o veľmi dôležitej a citlivej téme – o návrate nacionalizmu v 21. storočí, o vzťahu politiky, moci a schopnosti umenia hovoriť o nich.
Pripomína, aké skreslené či priam pomýlené môžu byť predstavy o prejavoch „národnej hrdosti“ a ako ľahko dochádza k prehlbovaniu vzájomnej neznášanlivosti.
Nový pohľad
Výstava
Privátny nacionalizmus
27. marec – 30. apríl, Kunsthalle Košice
medzinárodný výstavný projekt predstavuje 51 umelcov a skupín, autorkou námetu je Rita Varga z maďarskej Approach Art Association.
postupne predstavuje výstavu v mestách: Praha, Košice, Pécs, Drážďany, Krakov, Berlín, Debrecín.
kurátori slovenskej časti: Ilona Németh, József R. Juhász a Michal Štofa
Spoluorganizárori: Kassákovo centrum intermediálnej kreativity, K13 – Košické kultúrne centrá a Kunsthalle Košice, Apartment Project- Istanbul, Bunkier Sztuki- Krakov, Divus- Praha, MODEM- Debrecín, Ostrale-Draždany, Zsolnay Heritage Management Nonprofit Ltd., Pécs
V každom z miest vyzerá putovná výstava Privátny nacionalizmus inak. To preto, že vždy ukazuje výber kurátorov z jednotlivých krajín i možnosti výstavného priestoru.
V košickej Kunsthalle sa o výber diel domácich autorov postarali József R. Juhász, Michal Štofa a umelkyňa Ilona Németh, ktorá vyberala aj spomedzi českých autorov.
„Prvá výstava z cyklu, ktorá sa konala v Prahe, bola založená na princípe performatívnosti a politického chaosu. Preto naši pražskí partneri ani na našej košickej výstave nevystavujú. Po vernisážovej performancii sme mali všetky atribúty okrem videodokumentu udalosti odstrániť,“ objasňuje Ilona Németh.
Zo slovenských autorov sa snažili vyberať takých, ktorí sa témou nacionalizmu zaoberajú programovo.
„Za symbolického zástupcu sme si zvolili dielo Martina Piačeka z otvoreného cyklu Najväčšie trapasy slovenskej histórie s názvom 2. august 1945, československý prezident Edvard Beneš podpisuje 33. prezidentský dekrét. To sme dali na plagát aj na pozvánku výstavy,“ vraví Ilona Németh.
V malom bazéne Kunsthalle vystavuje Piaček celý cyklus – sériu malých drevených plastík, ktoré zobrazujú postavičky zo slovenskej histórie. Ide o objekty, ktoré pôsobia vtipne či ironicky a núkajú divákovi nový pohľad na historické súvislosti. Ďalšie Piačekovo dielo Otcovia národa je na fasáde Kunsthalle.
Z domácich autorov sú tu ešte diela Dalibora Baču, Tomáša Rafu, skupiny Kassaboys, Michala Moravčíka, Andrása Cséfalvaya, Dávida Demjanoviča s Jarmilou Mitríkovou či študentov VŠVU.
Pohľad do inštalácie výstavy.
Jaroslav Varga: nápis vo verejnom priestore – Národné dedičstvo nie je to isté ako národná identita.
Pri každej z výstav možno badať i akési „národné špecifiká“ – témy, ktoré v jednotlivých krajinách v súvislosti s nacionalizmom rezonujú.
„Na Slovensku vidno, že sa v dielach často objavuje hľadanie vlastnej identity, spracovávanie zdedených i naučených predsudkov a vyrovnávanie sa s postavením slovenského národa. To je však často téma, ktorú v spoločnosti ovplyvňujú najmä politické rozhodnutia a ich správne načasovanie. Napokon, maďarská karta sa vyťahuje pri každých voľbách viac či menej úspešne,“ hovorí Ilona Németh, ktorá sa dlhodobo pohybuje v rámci stredoeurópskej scény a sama s témou nacionalizmu pracuje.
„Ak by som však mala porovnať situáciu na Slovensku a v Maďarsku, tak Maďarsko je na tom oveľa horšie. Pozorujem to už niekoľko rokov, ako sa agresívny nacionalizmus pretavuje do celej spoločnosti. Objavuje sa na najvyššej štátnej úrovni a postupne sa dostáva aj do každodenného života.“
József R. Juhász: performancia - Zahrab si hlavu do piesku. Zo série Idiómy.
Matej Kaminský: Národná vášeň, 2013, video.
Máme to v sebe
S prelínaním verejného a súkromného života nacionalizmu pracuje už samotný názov projektu, s ktorým prišla Rita Varga z maďarskej umeleckej asociácie.
„Spojenie týchto slov – privátny a nacionalizmus – má svoj význam,“ objasňuje Ilona Németh. „Od začiatku ma to fascinovalo, lebo sa v tom spája čosi, čo na prvý pohľad vyzerá ako opozitum, niečo tam skrátka nesedí, veď ako môže byť nacionalizmus privátny, súkromný. Presne to však vyjadruje to, o čom som už dlho uvažovala: človek v spoločnosti veľmi často narazí na vety, ktoré zosobňujú predsudky. Stáva sa to pritom aj medzi priateľmi, akosi podvedome vyslovujeme čosi, čo môže niekoho zraniť, uraziť. Nie je to teda nijaký politický nacionalizmus, je v nás. Tu v strednej Európe ho skrátka máme v sebe. A preto treba o tom hovoriť, vysloviť to nahlas a veriť, že to podnieti diskusiu.“
Ciprian Muresan: Rumunská krv, 2005, kresba.
Na fasáde Kunsthalle visí dielo Martina Piačeka Otcovia národa, 2006.
Program v rámci výstavy:
9. apríl – komentovaná prehliadka s Milanom Kolcunom
16. apríl – komentovaná prehliadka s Michalom Štofom
24. apríl – diskusia na tému „Prečo nacionalizmus? s Julianou Sokolovou, Martinom Piačekom, Ottóm Szaboóm, Gáborom Hushégyim.
Samozrejme, diskusia sa môže začať len vtedy, ak sú aspoň dvaja, ktorí sa chcú rozprávať. V tomto prípade to však môže byť trochu inak. Na začiatok stačí, keď sa stretnú divák a dielo. „Na výstave je hneď niekoľko diel, ktoré vplývajú až akýmsi fyzickým spôsobom a máte zrazu pocit, že ste niečo pochopili,“ hovorí Ilona Németh.
Príkladom podľa nej môže byť krátke video Tibora Horvátha. Má 44 sekúnd, počas ktorých muž prichádza do parku, kde je maďarská zástava. Zastane pred ňou a začne so stupňujúcou sa intenzitou kričať, až kým úplne nereve. Zástava sa v jednom momente zmení na čierno-bielu a stále sa to opakuje odznova.
„Vyvoláva to silnú emóciu, pocit, ktorý umožní divákovi, aby sa s niečím stotožnil, aby pochopil, o čo ide aj bez nejakého vysvetľovania. Verím, že s jazykom umenia, pod ktorým si predstavujem rovnako aktivistické prístupy, ako i vplyv diela na naše emócie či symbolický jazyk, ktorý využíva, sa dá sprostredkovať niečo naozaj dôležité.“
Pozrite si fotogalériu
Privátny nacionalizmus v košickej Kunsthalle