Tak prečo, prečo, tak prečo, načo? Opakuje sa v jednej z najvydarenejších pesničiek, ktorá po ňom zostala. Otázky sa ponúkajú aj pri filme, ktorého premiéra prišla tesne pred výročím jeho narodenia. Je jeho talent preceňovaný alebo nadčasový?
Keby sa v lete 1994 Marek Brezovský nepredávkoval heroínom, 15. apríla by oslávil štyridsiatku. Viac než dve výročia mladého hudobníka pripomínala hudba, teraz vďaka filmu Hrana po prvýkrát do popredia vystúpil jeho životný príbeh.
Marek Brezovský (dole vľavo) v skupine Kamaráti. FOTO - BEETLE
„Vždy som obdivoval jeho hudbu. Zostala mi ako pečať v spojení so všetkým, čo sa dialo v prvej polovici 90. rokov,“ vraví režisér Patrik Lančarič, ktorý sa s ním zoznámil v pionierskom tábore. „Film som chcel nakrútiť už dávno, no ten pravý čas prišiel až po tematickom koncerte na festivale Viva musica! v roku 2010. Vtedy sa to celé rozbehlo – začala sa plánovať koncertná šnúra, reedícia cédečka Hrana aj filmy.“
Pri pozeraní dokumentu najviac mrazí z absolútnej úprimnosti a otvorenosti. Niekomu sa môže zdať, že miestami už je Hrana za hranicou toho, čo malo zostať medzi kamarátmi alebo len v kruhu úzkej rodiny.
Režisér to však považuje za najväčšiu devízu filmu. „Nie je tam nik, kto by niečo zakrýval, tienil. Veľmi som sa bál a dával pozor, aby sme neprehnali Marekovu glorifikáciu. Nešíriť nejaké mystérium či podporovať legendy. Naopak, strhnúť to celé na zem, do reality. Aby bol celý príbeh vyrozprávaný tak, ako sa naozaj stal, bez toho, že by tomu bolo treba akýmkoľvek spôsobom pomáhať. Pretože len vtedy sa ukáže, či má nejakú silu, alebo nie.“
Výsledných 125 minút pôsobí na papieri naozaj priveľa. Ale funguje to aj preto, že ide o štyri filmy. Tri dokumenty striedajúce rozhovory s najbližšími ľuďmi a dosiaľ neznámymi dobovými videami dopĺňa špeciálne vytvorený animovaný film.
V prvej časti sa skloňuje iba hudba, sú tu zábery z konzervatória aj z koncertovania artrockového tria. Už tu vidno, že Brezovský sa na svoj vek dostal ďaleko, čo potvrdzuje aj spomienka profesora, že prijímačky na VŠMU boli len formalitou.
Škoda, že sa v divadle GUnaGU nezachoval videozáznam hry Pressburger blut a že do filmu sa už nezmestili ukážky z televízneho muzikálu, ktorý tiež stihol urobiť. Ak bol naozaj taký nepodarený, ako sa povráva, priniesol by ešte pravdivejší obraz mladého hudobníka. Film otvorene ukazuje, prečo nestihol rozvinúť svoj talent.
