Ladislav Čarný vo svojich dielach často vedie dialóg s dielami iných autorov.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov generácie, ktorá nastupovala v polovici 70. rokov, sa spočiatku venoval analytickej maľbe a kresbe, práci so svetlom a tieňom. Po roku 1989 však techniku maľby nadobro opustil a nastalo obdobie zaujatia ilúziou a zrkadlom.
Vtedy vznikol aj objekt Akt pocty aktu (Marcelovi Duchampovi). Autor sa v ňom odvoláva na cudzie dielo – Akt zostupujúci zo schodov od Marcela Duchampa.
Spomínaná maľba vyprovokovala v roku 1912 parížskych kubistov natoľko, že ju žiadali stiahnuť z výstavy Salón nezávislých, čo Duchamp aj spravil. Vo svojom obraze totiž riešil tému, ktorá presahovala myslenie kubistov: pohyb, zmenu, dynamiku, nestálosť, vývoj. Len postupne si získal pochopenie – stal sa platným čítaním sveta.
„Použiť artefakt, ktorý nesie závažný kultúrny význam, a ‚recyklovať‘ ho, či už formou pocty, persifláže, prisvojenia si, alebo transformácie – posunu, znamená aktualizovať ho v inej ére v iných formálnych a významových súvislostiach," hovorí Ladislav Čarný.
V jeho tvorbe stálo dnešné dielo na začiatku reflexií myšlienok Marcela Duchampa, ktoré boli východiskom pre mnohé tendencie myslenia v umení 20. storočia.
Dielo: Ladislav Čarný: Akt pocty aktu (Marcelovi Duchampovi), 1990, zrkadlový objekt.
Výstava: LADISLAV ČARNÝ, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, 10. apríla - 10. mája 2014.
