Ako veľa dobrých vecí, aj táto vznikla len tak akoby mimochodom a celkom spontánne. Ilustrátorka a grafická dizajnérka Mária Nerádová patrí ku generácii mladých ľudí, za ktorou sa už za českými rozprávkami a po česky dabovanými filmami tak trochu zatvárali dvere.
Ona však v živom česko-slovenskom prostredí ostala vďaka štúdiu na univerzite v Zlíne. A tak vlastne nečudo, že jej prvá kniha Jak velbloud potkal ťavu je práve o tomto – o českých a slovenských slovíčkach, o hľadaní rozdielov, podobností a najmä o snahe porozumieť si.
Pre deti aj nostalgikov
„Keď som študovala v Zlíne, bolo skvelé vidieť, ako tam ešte stále česko-slovenský fenomén žije. Nikdy som tam nehovorila výsostne po česky, nemala som s ničím problém, akurát po čase mi dochádzalo, že niektoré slová je jednoduchšie priamo vo vete nahradiť českými výrazmi. Začala som to teda nejako prirodzene miešať dohromady,“ hovorí Mária.
Keď si potom mala zvoliť tému bakalárskej práce, napadlo jej, že z týchto zákerných slovíčok, ktoré celkom inak vyzerajú v češtine a inak v slovenčine, by sa dal urobiť pekný ilustrovaný slovník.
V tom čase študovala grafický dizajn, no oveľa radšej kreslila, a tak to pre ňu bola aj slušná výzva. Spolu s priateľmi z oboch strán bývalej republiky dala dohromady niekoľko stoviek slov, roztriedila ich do deviatich základných kapitol a začala kresliť.
Každú z deviatich tematických kapitol slovníka otvára dvojstranová ilustrácia plná drobných príbehov, nasledujú kresby jednotlivých slovíčok.
Sme zdatnejší v češtine?
Urobila dve makety, ktoré sa veľmi nelíšia od toho, ako dnes vyzerá kniha Jak velbloud potkal ťavu, hoci medzitým uplynuli štyri roky.
„Mala som na to dosť času, stihla som vtedy nakresliť všetky slovíčka, ktoré sme dali dohromady. Na škole to malo veľmi dobrý ohlas, a tak som doma začala zháňať vydavateľa,“ hovorí Mária.
To sa jej však nepodarilo, slovenskí vydavatelia jej totiž vraveli, že tento česko-slovenský fenomén je už u nás mŕtvy a nebude sa to predávať. Projekt tak putoval do šuplíka, z ktorého ho vytiahlo až české vydavateľstvo Albatros.
„Neviem čím to je – možno tým, že my sme zdatnejší v češtine ako Česi v slovenčine. Mám iba skúsenosť z Moravy, kde majú Slovákov naozaj veľmi radi a kde cítiť silný vzťah k minulosti. V Prahe je to možno inak, ale netrúfam si odhadnúť, kde to bude mať väčší ohlas. Myslím však, že medzi nami je ešte stále veľmi veľa nostalgikov – dokonca aj medzi mladými ľuďmi.“
Knihu Jak velbloud potkal ťavu vydalo české vydavateľstvo Albatros, o grafický dizajn sa postarala Martina Rozinajová.
Zvieratá sú zábavnejšie
Dnešné deti sa na jej slovník možno budú dívať inak ako tie, čo ešte sledovali Křemílka a Vochomůrku. Nech je to však akokoľvek, Mária našla dobrý spôsob, ako ich zaujať.
Každú kapitolu otvára bohatá ilustrácia s množstvom malých milých stretnutí a mikropríbehov zo zvieracej ríše. Kresliť na sto stranách iba chlapčekov a dievčatká jej totiž prišlo trochu nudné. „Jednak ma veľmi nebaví kresliť ľudí a na druhej strane, zvieratá sú oveľa zábavnejšie,“ hovorí so smiechom.
Vyplýva to trochu aj z toho, že Mária Nerádová sa prioritne venuje práve detskej ilustrácii. Nikdy sa pre to priamo nerozhodla, skrátka to tak prišlo. „Takto som začala kresliť a teraz to len rozvíjam, je to pre mňa čosi celkom prirodzené.“
Tak ako množstvo iných domácich ilustrátorov priznáva, že uživiť sa detskou ilustráciou na Slovensku, nie je práve ľahké. Nesťažuje sa však. Väčšinu práce teraz robí pre zahraničné vydavateľstvá.
„Tam je príležitostí dosť, akurát pre to treba vynaložiť nejaké úsilie. Bola som na knižných veľtrhoch, stále uploadujem nové veci na svojom blogu, Twitteri, Facebooku. A pritom - ja som rodený introvert. Keď sa však chcem živiť tým, čo ma najviac baví, tak to v sebe musím prekonať.“
Na otázku, čo má teraz v pláne, všetkým odpovedá iba toľko, že predsa to, čo vždy – kresliť. A medzitým jej už vraj prichádzajú tipy na ďalšie zákerné česko-slovenské slová, ktoré by si zaslúžili miesto v jej slovníku.
