Až kým sa nezaľúbil veril, že šťastie sa dá trénovať. STEFAN SAGMEISTER je dizajnér, ktorý by mohol rozprávať o práci pre Lou Reeda, Rolling Stones, BMW či Guggenheimovo múzeum, no už niekoľko rokov rozpráva o niečom celkom inom – o šťastí. Po svete putuje jeho výstava Happy Show, ktorá ukazuje, kedy, kde a prečo sú ľudia šťastní a do konca roka by mal byť hotový aj film. A hoci aj na bratislavskej konferencii By Design tento skvelý dizajnér upozorňoval, že jeho reči o šťastí z nás s najväčšou pravdepodobnosťou šťastnejších ľudí neurobia, bola by škoda neskúšať to.
Prečo práve šťastie? Prečo nehovoríte o láske, o úspechu, o peniazoch či niečom inom?
„V jeden deň som si skrátka uvedomil, že veľmi veľa vecí, ktoré robím – počnúc tým, že ráno vstanem z postele, končiac hľadaním partnera – robím vlastne preto, aby som bol šťastnejší. Napadlo mi, že by mohlo stáť za to skúsiť zistiť, či môžeme byť šťastní, keď chceme. Skrátka, či sa k šťastiu dá nejako priamo dopracovať, lebo veď, všetci vieme, že bežne to tak nefunguje. Strácame sa v rozličných slepých uličkách a nevieme, kade kam. Nie som dizajnérom, lebo by som si myslel, že ma to automaticky urobí šťastnejším človekom, ale preto, lebo to považujem za dôležité. A keď som začal hovoriť o šťastí, ukázalo sa, že ľudí to zaujíma. Prichádzali mi rôzne reakcie, potom to na čas utíchlo a nabralo ďalší rozmer, keď som bol počas svojho druhého ročného sabatu na Bali.“
Čo sa tam stalo?
„Robil som tam nábytok a prišiel ma navštíviť jeden priateľ. Rozhliadol sa po všetkom tom nábytku a veľmi rázne mi povedal, že to všetko je iba strata času a že by som mal rozmýšľať nad niečím, čo by bolo pre ľudí trochu užitočnejšie ako môj nábytok. Keď som nad tým začal premýšľať, opäť som narazil na tému šťastia a napadlo mi, že by som o ňom mohol urobiť film. Nikdy predtým som film nerobil, takže to bola dobrá výzva a zároveň to poslúžilo ako dôvod urobiť hlbší výskum.“
A našli ste teda spôsob, ako byť šťastnejší?
„Áno. Počas výskumu som totiž prečítal množstvo kníh na túto tému a rozprával som sa s veľkým počtom odborníkov. A prišiel som ku jednému, ktorý bol pre mňa kľúčový, a ktorému som veľmi dôveroval. Odporučil mi tri rozličné stratégie či postupy, ktoré naozaj môžu ovplyvniť vnútorný stav človeka. Sú to meditácia, kognitívna terapia a lieky typu prozac. Skúsil som všetky tri, každú počas troch mesiacov, ako to dopadne uvidia diváci vo filme. S nakrúcaním sme už skončili, teraz už iba editujeme a verím, že film bude hotový do konca roka.“
Ani raz ste nespomenuli lásku. Môže byť teda človek šťastný aj bez nej?
„Och, to nie, to vôbec. Veď láska je predsa v samom srdci podstaty ľudského bytia. A aby som bol úprimný, hoci nechcem prezrádzať veľa z filmu – musím povedať, že som skazil každý jeden z experimentov, ktoré som podstúpil, a to iba preto, lebo som sa zaľúbil. (smiech) Môj poradca to komentoval tak, že stojím na chrbte veľryby a snažím sa chytiť sardinku, pričom veľryba je v tomto prípade láskou a sardinka mojím experimentom.“
Známy plagát k albumu Lou Reeda (hore) a plagát k Sagmeisterovej prednáške, ktorý si nechal vyrezať na vlastné telo.
Robí vás dizajn šťastným?
