Obľúbeným dielom Márie Čorejovej je litografia francúzskeho symbolistu Odilona Redona
Bol vzdelaný, veľmi sčítaný a umeniu sa venoval prakticky od detstva. A hoci pôsobil v čase viacerých výraznýchskupinových hnutí či štýlov a priatelil sa s ich predstaviteľmi, dnes sa o Odilonovi Redonovi hovorí najmä ako o symbolistovi a výraznom solitérovi.
Čerpal síce z impresionizmu, obdivoval Rembrandta, vystavoval s Gauguinom a ovplyvnil fauvistov, no ostával verný najmä vlastnej fantázii, ktorá v jeho dielach zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Rovnako je to i v litografii Eye Balloon, ku ktorej Redon dopísal krátky podtitul: Oko ako nejaký podivný balón vznášajúce sa k večnosti. Ak by ho však i nepripísal, stačí jeden pohľad a je jasné, že tento zvláštny výjav nebude len nejakou ukážkou voľnočasovej zábavky.
Osudový
Dielo, ktoré mám rada
Odilon Redon: Eye Balloon
- 1878,
- Múzeum moderného umenia v New Yorku
Odilon Redon: autoportrét, 1880.
Mária Čorejová si toto dielo vôbec nevybrala náhodou, Odilon Redon k nej raz prišiel sám, dokonca v momente, keď ho najviac potrebovala. Naskúške z dejín umenia dostala jednoduchú otázku: Povedzte mi svojho obľúbeného autora. „V tej chvíli som mala v hlave úplne prázdno,skrátka nič. Až zrazu zo mňa vyšlo: Odilon Redon, Odilon Redon!“ spomína so smiechom.
Spolužiačka vedľa nej sa začala smiať, vraj toho predsa nikdy nespomínala a aj jej samej prišlo zvláštne, že sa jej v hlave vynorilo práve toto meno. „Asi som ho vnímala nejako podvedome, čosi som o ňom aj vedela povedať, ale až potom som sa k nemu vrátila a začala som podrobnejšieskúmať, prečo práve on,“ dodáva.
Odpoveď bola pomerne jednoduchá. „Fascinuje ma jeho postávanie na rozmedzí dvoch svetov. Nielen jeho diela, ale i diela ostatných symbolistov sú v tomto nesmierne nadčasové – hrali sa s významom a svoje posolstvá kódovali do zdanlivo jednoduchých prvkov a symbolov. Dokázali však nimi povedať veľmi veľa. Každý z prvkov bol nositeľom nejakého významu. Tie sa neskôr v rámci dejín umenia do istej miery i vysvetľovali, no čo je dôležitejšie, každý divák si v nich vie nájsť to svoje.“
Odilon Redon: Eye Balloon, 1878.
Všetci hľadáme
Litografia lietajúceho oka pochádza z cyklu šiestich listov, ktoré Redon venoval americkému básnikovi Allanovi Edgarovi Poovi. Bol vraj nadšený z jeho zaujatia pre všetko nadprirodzené, napokon, sám využíval vo svojich dielach fantazijné prvky.
„Nikdy som to dielo nevidela naživo, poznám ho akurát z množstva reprodukcií, ktoré majú vždy trochu inú farebnosť. Aká je v skutočnosti – na tom mi ani tak veľmi nezáleží – dôležitejší je pre mňa obsah. Môžem sa naň pozerať znova a znova a vždy tam objavím niečo nové,“ hovorí Čorejová. „Toto oko sa pozerá hore, akoby do iného sveta, do inej dimenzie, do inej reality, nevieme však, či je toskutočne oko, alebo balón a prečo vlastne nesie lebku.“
Ani dnes podľa nej nestráca na aktuálnosti. „Vždy keď pri svojej tvorbe uvažujem nad podobnou témou prelínania dvoch svetov – dvoch realít, vrátim sa k symbolistom. Rozmýšľam, aké bolo ich obdobie, prečo toto hnutie vlastne vzniklo, či mali trebárs strach hovoriť o veciach otvorene, alebo či to bolaskôr túžba hovoriť o veciach jasne, no bez toho, aby rozprávali priveľa.“
Vznášajúce sa oko jej pripomína hľadanie zmyslu, vlastné nám všetkým. „Keď sa dnes okolo seba obzrieme, natrafíme na množstvo rôznorodých vysvetlení zmyslu života, alebo, dokonca, na všelijaké konšpiračné teórie, ktoré sa snažia ponúknuť svoj pohľad. Akoby ľudia stále hľadali podstatu, zmysel života a snažili sa to povedať inak, ako ostatní. V umení sa dá toto hľadanie zmyslu znázorniť príťažlivo, ale i takto v náznakoch. To najdôležitejšie ostáva nevypovedané,skryté očiam, aby sa nad dielom divák aj zamyslel. Ale nie je to povinnosť, napokon, je to príťažlivý obrázok aj bez hlbšieho uvažovania. Symbolisti robili krásne maľby, prepracované do detailov.“
