Po dvoch obsiahlych trilógiách Kronika vtáčika na kľúčik a 1Q84 ponúka Haruki Murakami čitateľovi, ktorého ešte stále baví jeho temný, tajomný a depresívny štýl, pre zmenu zaujímavú chuťovku. Knihu krátku už na pohľad. Spánek (Odeon, Praha).
Rozpráva príbeh tridsiatničky, ktorej čitateľ vlastne ani nepozná meno. Rovnako ako ani žiadnych iných postáv. Konieckoncov, tých tam okrem nej veľa nie je - muž, dieťa a na malú chvíľu sa mihnú iní ešte menej dôležití ľudia – tiež bez mena. Aj týmto dosiahol autor neosobnosť, chlad, ale zároveň aj univerzálnosť knihy. Je to chlad, ktorý priťahuje, omámi, vtiahne. Od prvej strany.
Spánková paralýza
Hlavná hrdinka rozpráva o nespavosti, ktorá ju počas života postretla dvakrát. Raz pred rokmi a potom aktuálne – v čase, keď má muža, dieťa, zabehaný stereotypný život. Po desivom zážitku tzv. spánkovej paralýzy hlavná hrdinka prestáva spať – a od tejto chvíle sa zároveň prepadáva do svojho vnútra a vzďaľuje sa ľuďom – aj tým najbližším. Nemajú mená, tvár, čitateľ nepozná ich zvyky, vidí iba vypreparovaný obraz rutinného života, ktorý sa však takisto vzďaľuje obrovskou rýchlosťou.
Hlavná hrdinka sa po počiatočnom preľaknutí s týmto stavom stotožňuje, prepadáva do seba, odrezáva od vzťahov, okolia. Na tejto zvláštnej ceste ju sprevádzajú vône, knihy, postavy, ktoré sú hrdinke bližšie ako jej príbuzní. Nie nadarmo je prvou z nich Anna Kareninová. Obklopuje sa hudbou, brandy, čokoládou, spevom vtákov... Tým všetkým vťahuje do tohto procesu i čitateľa. Ak by mu to nestačilo, v knihe je množstvo ilustrácií.
Nie sú to abstraktné výjavy, ale ostré konkrétne podrobnosti z obsahu knihy. A také, ako samotná kniha – ostré, chladné, desivé. Akoby čitateľovi chceli potvrdiť, čo číta – keby náhodou prepadol pochybnostiam, či aj on náhodou, podobne ako hrdinka, nepodľahol spánkovej paralýze.
V autistickom rytme svojho obľúbeného plávania sa hrdinka ponára čoraz viac do seba. Je to ponor hrozivý, ale aj slastný. Ak sa čitateľ odváži nedržať si od neho príliš veľký odstup, môže sa dotknúť svojej vlastnej schizoidnej stránky. Každý má kdesi hlboko túžbu odpojiť sa od ľudí a vnímať svoj vlastný rytmus a samotu – intenzívne a bez odpočinku.
Silný odvar samoty
Jazyk knihy je rýchly, odcudzený, bez reálnej prítomnosti iných osôb, takmer aj bez priamej reči. Akoby to hrdinka rozprávala z nejakého iného sveta. Vďaka bravúrnemu prekladu nie je čitateľ ochudobnený nielen o slová, ale ani o atmosféru knihy.
Kniha je na kvalitnom hrubom papieri, už na ohmatanie pôsobí uzavreto a kompaktne. Čo chýba, sú širšie súvislosti - čitateľ sa nestihne ani poriadne zamyslieť nad tým, čo vlastne hrdinku priviedlo k tomuto stavu.
Spánek je silný odvar samoty a odcudzenosti na jeden dúšok. Nie všetky delikatesy predsa musia byť sladké. Táto je ostrá, štipľavá a horká. Najlepšie sa vychutná v noci a... osamote. Všetky ostatné zvuky, postavy či činnosti zážitok z knihy oslabia. Pri čítaní otravujú a vyrušujú.
Keďže je kniha veľmi krátka, čitateľovi to nezaberie toľko času ako samotnej hrdinke. Môže sa tak na ohraničenom území stretnúť s temnou súčasťou seba samého. Na to sme u Murakamiho zvyknutí. Tentoraz sa mu to podarilo majstrovsky.
Autor: Hana Ševčíková
