Menštruácia v minulosti slúžila ako argument, prečo ženy nemôžu študovať alebo prečo nemajú volebné právo. Dnes sa vníma ako rušivý element, ktorý vás obmedzuje v pracovnom výkone. Dokumentaristka
Prečo práve téma menštruácie? Na prvý dojem to zaváňa snahou zaujať a šokovať.
To mi vôbec nenapadlo. Skôr som sa čudovala, že doteraz to nikto neurobil. Riešime veci, ktoré sa nás týkajú aj oveľa menej. Prečo nerobiť dokument o vlastnom tele, o tom ako funguje, čo sa za tým skrýva?
Ani o vylučovaní moču a stolice sa nezvyknú nakrúcať dokumenty, nevymieňame si vzájomné skúsenosti.
Áno, ale ja vidím medzi vylučovaním a menštruáciou výrazný rozdiel. Menštruácia sa týka iba polovice ľudstva, je to niečo, čo nás ako ženy definuje. Je to symbol ženstva. Nehovorím, že mám zakaždým povedať: „Idem si vymeniť vložku“, ale my to skrývame až neprirodzeným spôsobom. Cítime sa zahanbene a trápne, ak si to niekto všimne.
Nevidím dôvod neschovať vložku, keď idem na toaletu.
To závisí od každého, pravdaže ju nemusíme ukazovať, ale ani za každú cenu schovávať. Aj ja som bola vychovávaná tak, že vložku treba pred otcom, pred bratom a hlavne pred mužom, s ktorým budem žiť, vždy schovávať. Lebo inak sa mu budem hnusiť. Je to niečo nechutné, je tam „tá iná“ krv.
Tá krv tam naozaj je a nie je to estetický zážitok.
Áno, ale potom vidíte na dievčatách, ktoré majú od malička vštepované, že je to niečo nechutné, že vyslovene nechcú, aby to bolo ich súčasťou. Akceptujú len jednu časť ženskosti, tú sexuálnu. Keď sme robili na základných školách prieskumy do dokumentu, 95 percent dievčat malo veľmi negatívny postoj k menštruácii. Nevideli na nej nič pozitívne, takmer žiadna z nich sa netešila z toho, že sa stáva ženou. Vedeli, že ich bude bolieť brucho, že to treba tajiť, že to je hanba. Malo by sa to posunúť aspoň do neutrálnej polohy, vnímať menštruáciu bez negatívnej stigmy.
Čo bolo prvotnou motiváciou na nakrútenie dokumentu?
Naozaj len to, že táto téma sa ma bytostne dotýkala. Keď trávite päť dní do mesiaca v nepohode, výrazne to ovplyvní kvalitu vášho života. Mávala som veľké bolesti, výkyvy nálad. Nerozumela som, prečo niektoré ženy áno a iné nie. Nechcela som uveriť, že prirodzený proces v mojom tele, ktoré je ináč zdravé, by mal prinášať bolesť. Doktori tvrdili, že je to normálne. Prečo by utrpenie malo byť súčasťou toho, že ste žena? Ani s vysvetlením dedičného hriechu som sa neuspokojila. Začala som to riešiť na vlastnú päsť, pátrať.
Nakrúcanie dokumentu Mesiac v nás. FOTO: ARCHÍV D.F.
Našli ste odpovede?
Áno. Moja menštruačná skúsenosť sa radikálne zmenila. Už nemávam bolesti, práve naopak, prežívam vtedy svoje kreatívne obdobie. Mám viac nápadov, oplatí sa mi písať alebo sa venovať inej tvorivej činnosti. Naučila som sa pracovať s menštruačnou energiou. Z nepriateľa, čo prichádzal každý mesiac, sa stal spoločník.
Čo vám pomohlo?
Veľmi jednoduché zmeny životného štýlu, zmena stravy, brušný tanec, joga. Neviem, čo konkrétne, možno aj to, že som sa toľko zaoberala tou témou. Menštruácia sa stala barometrom toho, ako som žila predchádzajúci mesiac. Keď som robila veci proti svojej vôli, zažívala priveľa stresu, jedla nezdravé jedlo, pila veľa kávy, odrazilo sa to na menštruačnom cykle. Pomohol mi aj menštruačný pohárik namiesto vložiek. Skrátilo mi to menštruáciu približne o dva dni.
V dokumente Mesiac v nás ste v rámci experimentu pozvali na kurz brušných tancov ženy trpiace bolestivou menštruácou. Ako to dopadlo?
