Oslovili sme niekoľko osobností z kultúry, umenia, vedy aj biznisu a položili im otázku, ktorých päť kníh považujú za svoje najzásadnejšie.
Vladimír Balla, spisovateľ
V. Šalamov: Kolymské poviedky // Nech si ľudia prečítajú, čo sú zač.
G. Csáth: Matkovražda // Nech si ľudia prečítajú, čo sú zač.
V. Sorokin: Srdcia štyroch // Nech si ľudia prečítajú, čo sú zač.
J. Améry: Bez viny a bez trestu (Pokus o zvládnutie nezvládnuteľného) // Nech si ľudia prečítajú, čo sú zač.
T. Bernhard: Áno // Kniha o tom, ako to dopadne, keď sú ľudia takí, akí sú.
Vladimír Bilčík, analytik
D. Tatarka: Prútené kreslá // Román, ktorý som čítal opakovane počas štúdií v zahraničí; pôsobil veľmi terapeuticky.
P. Vilikovský: Posledný kôň Pompejí // Román o našich mindrákoch z veľkého sveta, vyšiel pár rokov pred naším vstupom do EÚ - intenzívne sme ho vtedy s viacerými priateľmi preberali.
H. Leeová: Jako zabít ptáčka // Moja prvá kniha o Amerike, predsudkoch a spravodlivosti. Strašne dobre sa číta.
H. D. F. Kitto: The Greeks // Klasika z polovice 20. storočia. Prístupným jazykom a bez pátosu opisuje spoločnosť, kultúru a filozofiu starovekých Grékov.
M. Mazower: Dark Continent: Europe's Twentieth Century // Výstižné dejiny 20. storočia. Mazower nám pripomína, že sme kontinent konfliktov a priestor, kde svojho času dominovali fašizmus a komunizmus. Demokracia a spolupráca medzi štátmi sa presadili len v ostatných desaťročiach.
Fedor Blaščák, filozof
L. Wittgenstein: Rozličné poznámky // Veľa zlej filozofie trápi tento svet a preto ide o to, vedieť rozoznať zlú filozofiu od tej dobrej. Čítanie Wittgensteinových poznámok túto schopnosť nepredpokladá, ale hlavne ju pomáha budovať.
R. Musil: Muž bez vlastností // Práca rozumu sa nikdy nekončí. Existujú axiómy, ale tie nie sú veľmi zaujímavé, lebo sú málo abstraktné, a keďže abstrakcia je pre rozum to, čo pre telo lietanie - kedysi večná túžba, dnes rutinná operácia - tak bude lepšie nechať Homéra na poličke a prečítať si moderný príbeh o tom, ako vyzerá život človeka, ktorý opovrhuje provinčnosťou z dôvodov, ktoré nie je možné neuznať. Život nie je jednoduchý preto, že má iba jedno riešenie. Život je jednoduchý, lebo rozum na jeho pochopenie prosto nestačí.
Proces s dr. J. Tisom: Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho // Kňaz - vojnový zločinec - utiekol, chytili ho a neskôr odsúdili na trest smrti. Mohol to napísať Quentin Tarrantino, ale sú to slovenské dejiny. Tu v spomienkach tých, ktorí ich tvorili. Svojím spôsobom je to ozaj neuveriteľná kniha a práve preto ju treba poznať.
T. Judt, T. Snyder: Intelektuál v 20. storočí // Tony Judt bol historik, ktorý veľa vedel a aj veľa premýšľal. Na konci života si svoje vedomosti o dejinách 20. storočia a tiež myšlienky o tom, prečo bolo práve také, aké bolo, upratoval v rozhovore so svojím žiakom Timothym Snyderom. Koniec knihy to trochu kazí, ale aj tak ide o najlepšiu knihu vo svojom žánri.
R. Hughes: Nothing if not critical // Kniha o láske k umeniu pre tých, ktorým nestačí hodnotenie páči-nepáči. Láska k umeniu potrebuje dôvody - potrebujeme si ju vedieť vysvetliť, lebo veľa zlého umenia trápi tento svet. Umenie preto potrebuje kritiku a kritika je dobrá vtedy, ak je presná, ak sa na nič nehrá, ak nás učí s ňou nesúhlasiť a robiť si jasno, ktoré umenie sa nám páči a prečo.
