Jeho sprievodcovia po mestách a krajinách boli výnimoční. V češtine a slovenčine vychádzajú po prvý raz, až 50 rokov od prvého vydania v Londýne.
V San Francisku mu dali symbolický zlatý kľúč od mesta a v jeho ateliéri sa striedali návštevy z vplyvných vydavateľských domov aj z ambasád. Mať sprievodcu po svojom meste či štáte od Miroslava Šaška – to bola svetová prestíž.
Za pätnásť rokov ich Šašek stihol urobiť osemnásť. Edícia ilustrovaných sprievodcov „pre deti od osem do osemdesiat“ niesla názov „This is...“ (To je...) a vychádzala v desaťtisícových nákladoch – v angličtine, nemčine, francúzštine, taliančine, japončine, kórejčine, fínčine „a ktovie v koľkých ďalších“, ako sa zvyknú končiť všetky správy o prekladoch. Tak o tom hovorí Oľga Černá, ktorá sa dnes o toto vzácne rodinné dedičstvo stará.
V New Yorku sa v istom období Šaškovho sprievodcu predávalo šesťsto kusov denne. Porovnať však, ako by z pultov kníhkupectiev mizla Praha, je nemožné. Príbeh Miroslava Šaška je totiž jedným z tých, do ktorých výrazne zasiahli komplikované politické udalosti v polovici dvadsiateho storočia.
Miroslav Šašek kreslí v Benátkach.
Záhadná osoba
Samozrejme, nebolo to tak, že by Šaškovi hneď po tom, čo prešiel za hranice Československa, podávali ruky a pýtali si autogramy. Cesta k vlastnému snu trvala niekoľko rokov. Doma ho medzitým z politických dôvodov vylúčili z oficiálnej kultúry aj línie modernej českej ilustrácie a v zahraničí jeho meno dlho znelo akosi cudzo, priam mysticky.
Martin Salisbury, profesor z Cambridge, ktorý sa ilustrácii venuje celý život, spomína, že mnohí z tých, čo vyrastali v 50. a 60. rokoch na Západe, sa so svetom zoznamovali práve prostredníctvom Šaškových sprievodcov, nikto však netušil, kto bol ich autor.
