Má dvadsaťšesť rokov, smartfón nemá, dlho ani netušila, čo je „selfie“. Jej snom je žiť v chalúpke, kosiť trávu, chovať ovce – taký je normálny život z piesní SIMY MARTAUSOVEJ, ktorá chystá na jeseň už tretiu nahrávku.
Vidia vo vás ľudia druhú Janu Kirschner?
Stáva sa, že nás dávajú dokopy. Ani nie že druhá Kirschner, skôr nás chcú porovnávať.
Čo s rovnakým manažérom a kapelou nie je také prekvapivé.
Áno, ale neriešim to. Ak, tak ma to teší, je to vlastne lichôtka, veď Jana je skvelá.
Študentka si zaobstará gitaru, začne skladať pesničky, o pár rokov už hosťuje na koncertoch Richarda Müllera a Tomáša Klusa, s partiou profesionálov nahrá album, ten sa celkom dobre predáva... Nezbehlo sa všetko prirýchlo?
Možno áno. Pre mňa je to vlastne zázrak, dar. Nikdy som nemala ani nemám ktovieaké umelecké ambície. Prišlo to zázračne, akoby samo od seba.
Čím sa teraz cítite? Hudobníčkou?
Skôr normálnou babou, akou som vždy bola. ´Šalenou´ Považankou s gitarou, čo si skladá pesničky pre radosť.
Gitara s aparatúrou za tisíc korún
Z akej ste rodiny?
Mama robí v škôlke, otec v ústave pre hendikepovaných. S hudbou nikto v rodine nič nemal spoločné. Sestra má rada kone, venuje sa hipoterapii. Takže ja som v tomto trošku uletela.
A to nielen v hudbe. Rozumiem tradícii ťažkého priemyslu na Považí, ale odkedy si dievčatá s hereckým talentom vyberajú strojárenské učilište?