BRATISLAVA. Prozaik, básnik a esejista Ivan Kadlečík zomrel vo veku 76 rokov. Bol posledným slovenským velikánom z okruhu samizdatovej literatúry.
O úmrtí informovala v utorok jeho rodina.
Prečítajte si rozhovor
Kadlečík: Česť nezávisí od toho, koľko je hodín
Pre postoje ho prepustiliKadlečík sa narodil 8. apríla 1938 v Modre v rodine evanjelického farára. Štúdium slovenského jazyka a literatúry ukončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1961.
Pracoval v Košiciach v Mestskom archíve, neskôr v krajskej redakcii denníka Pravda.
V rokoch 1968 – 1970 bol šéfredaktorom kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie v Martine.
Pre politické postoje ho prepustili zo zamestnania, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a počas celého obdobia normalizácie nemohol publikovať.
// Přidat příspěvek by Havran Michal.
Mal cenu Tatarku či LangošaBol súčasťou okruhu českých a slovenských samizdatových autorov a vo Vaculíkovej edícii Petlice vydal Reči z nížiny (1973) a Tváre a oslovenia (1974, knižne 1990).
Dobovú slovenskú realitu komentoval v Rapsódiách a miniatúrach (samizdat, 1. zv. 1981, 2. zv. 1987 – knižne Kolín nad Rýnom 1988, Brno 1992).
Jeho korešpondencia s Ludvíkom Vaculíkom a Otom Filipom vyšla pod názvom Poco rubato (1994).
Esejistickú tvorbu sústredil v súboroch Hlavolamy (1995), Vlani ako dnes (1997), Žiť sa dá len autobiograficky (2004).
Po novembri vydal dva literárnovedné zväzky a viac ako desať prozaických kníh, najnovšie Chronoskop (2006) a Matka slov (2007) v knižnej edícii časopisu Fragment.
Získal Cenu Dominika Tatarku, Cenu Jána Langoša, cenu ministra kultúry a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
