Ako dieťa nevydržala Marína Pavlovičová dlho sedieť v galérii, no v kostole musela. Zo všetkých umeleckých diel sa teda najdlhšie pozerala na ikony, tie ju obklopovali už odmalička. Pri pohľade na ne sa mohla ponárať do svojich fantázií a potom doma skúšať ikony „písať“ aj sama.
„Maľovanie ikon sa totiž nazýva písanie, lebo sú to vizuálne texty. V stredoveku slúžili pre negramotných namiesto Biblie. Keďže nevedeli čítať, ako komiks si pozerali ikony. Tie obsahujú aj písmo, v skratkách je na nich zapísané, koho zobrazujú. Niekedy je v centre postava svätca a po okrajoch sa nachádzajú výjavy z jeho života. Väčšinou sú anonymné, autori sa na ne nepodpisovali. Napriek tomu ikony v sebe majú veľa moderného,“ vysvetľuje výber svojho obľúbeného diela slovenská výtvarníčka Marína Pavlovičová.