Novinka v našich kinách opisuje príbeh, ktorý sa mohol pokojne odohrať aj na Slovensku.
V roku 2011 festival hraných filmov v Pule otvorila dráma chorvátskeho scenáristu a režiséra Branka Ivandu Lea a Darija. Inšpirovali ju osudy Ley Deutschovej a Darije Gasteigerovej, pred druhou svetovou vojnou v Záhrebe mimoriadne obľúbenej dvojice detských tanečníčok, stepárok, speváčok a herečiek súboru Dječje carstvo.
Trinásťročné slečny milovalo nielen Chorvátsko. S predstaveniami hosťovali po celej Európe a záujem prejavil aj film. Lenže kým plavá Darija prišla na svet v rodine chorvátskych Nemcov, tmavovlasá Lea bola židovka.
Neodbytný hlas svedomia
Pôvodne bola Lea jedinou hviezdou, to pre ňu napísali detský muzikál Čudo od djeteta, v ktorom stvárnila hlavnú rolu. Nemenej nadaná Darija, ktorá sa aj s rodičmi v roku 1939 vrátila domov z Nemecka, mohla byť jej veľkou konkurentkou.
Tak si to aspoň predstavovala jej matka, ktorá na dcéru prenášala vlastné ambície. No stal sa pravý opak – dievčatá sa spriatelili a vytvorili nerozlučnú, divákmi milovanú dvojku. Až kým neprišiel rozpad Juhoslávie a vznik ustašovského Chorvátska – aj s nacistickými protižidovskými zákonmi.
Film sa začína a končí scénami so zostarnutou Darijou, ktorej sa po rokoch v meste Innsbruck prihovára vnútorný hlas a núti ju k nepríjemným spomienkam, ktorým sa všemožne snaží vyhýbať. Hlas Ley Deutschovej potom sprevádza celým filmom. Scény z minulosti sú koncipované ako oživené dobové zábery. Autentický materiál využívajú tak šikovne, že prechody medzi čiernobielym dobovým filmom a farebnou dramatickou fikciou je často nepostrehnuteľný.
Na pozadí vzťahu dievčat vykresľuje premeny charakterov i celej chorvátskej spoločnosti, postupnú ostrakizáciu bohatej, vzdelanej a kultivovanej židovskej komunity, politickej i spoločenskej opozície. Dianie bolestivo podobné slovenskému sa odlišuje azda len v snahe chorvátskej katolíckej cirkvi pomáhať židom, chrániť ich životy aj majetok.
Z javiska do dobytčiaka
Z Leinho filmu pre francúzsku spoločnosť Pathe nie je nič. Musí prestať účinkovať v divadle, nesmie doň vstúpiť ani ako diváčka, ba vylúčia ju aj zo školy. Detské tanečné štúdio zatvoria. Z nesmelej prvej detskej lásky sa vykľuje zapálený mladý ustašovec, ktorý arizuje byt Deutschovcov. Leiino miesto na doskách i pred kamerami zaujme Darija, no ich čisté detské priateľstvo ďalej pretrváva. Až do roku 1943, keď Lea Deutschová umiera v dobytčom vagóne počas transportu do Osvienčimu, kde smrť čaká jej mamu i malého brata.
Prvotriedne herečky
Réžia, sústredená na Leu, jej rodinu a zvláštne priateľstvo s Darijou, je disciplinovaná, priamočiara a čistá, pokorne rozpráva jediný príbeh bez zbytočného odbočovania a rozptyľovania. Predstaviteľky oboch hlavných postáv Klara Naka (Lea) aj Tammy Zajec (mladá Darija) sú populárne špičkové chorvátske tanečnice a stepárky. A prvotriedne herečky.
Obdarovali postavy bezprostrednosťou, živelnosťou, mladistvým pôvabom i radosťou – čo posilnilo zamýšľaný tragický tón a osviežilo ho osobitou poéziou. Na festivale v Pule snímka získala ceny za výpravu, kostýmy a masky.
Podobne ako mnoho ďalších aj film Lea a Darija skúma, ako mohli veci zájsť tak ďaleko. Ako je možné, že svet sa nechal opantať zlom? Proti plazivému zlu stavia krásu, nadanie, umenie a čistú radosť, stelesnené dvojicou dievčat. Robí to bez citového vydierania, teatrálnosti a gýčov. Nevtieravo, jemne, čisto, s citom, zábavne.
Recenzia / Film
Lea a Darija
Chorvátsko 2011
101 minút
Réžia: Branko Ivanda
Účinkujú: Klara Naka, Tamy Zajec, Zrinka Cvitešič, Linda Begonja, Vedran Živolič, David Cuk a ďalší
Premiéra v SR: 14. augusta