Banská Bystrica má cenné dedičstvo. Na väčšiu pozornosť však zatiaľ iba čakajú.
Čo je to za človeka, čo si na priečelie domu napíše toto: Ars et Amor, Labor et Gloria (Umenie a láska, práca a sláva)?
Čo je to za človeka, ktorý si, ďaleko od všetkých pulzujúcich umeleckých centier s plnými kaviarňami a bohémskym životom, v tichých kopcoch vidieckeho Uhorska vyobrazí na priečelí domu Raffaela a Tiziana?
Dnes môžeme iba hútať nad tým, aký skutočne bol Dominik Skutecký a či sa naplno riadil svojím vznešeným mottom, alebo to bola skôr túžba, či dokonca mýtus, ktorý okolo seba vytváral.
Nepomôžu nám v tom takmer žiadne zápisky či svedectvá, lebo jeho dom bol vyplienený a okupovaný gestapom a väčšina rodiny prenasledovaná a zavraždená počas druhej svetovej vojny.
To, čo však máme, sú obrazy a vôbec to nie je málo. Naopak – prostredníctvom nich vieme rozprávať o dejinách umenia z konca 19. a začiatku 20. storočia, o osobnej histórii i nadaní jedného človeka, o osudoch jeho rodiny, o spoločenských pomeroch vtedajšieho sveta aj o tom, ako sa k cennému dedičstvu staviame dnes.
Stačí prísť do Banskej Bystrice, kde Stredoslovenská galéria prevádzkuje stálu výstavu v Skuteckého vile, ku ktorej nedávno v Bethlenovom dome pribudla aj krátkodobá výstava menej známych diel slávneho maliara.
Vila Dominika Skuteckého – umelec si svoju vilu pre manželku a štyri deti sám navrhol. Jeho umelecké predstavy pretlmočil do stavby banskobystrický staviteľ Adolf Holesch. Po smrti maliara žila v dome jeho dcéra Karola s manželom a synom Petrom Karvašom, ktorý bol neskôr spisovateľom. Počas druhej svetovej vojny bola rodina vyvraždená, vila vyplienená a usídlilo sa v nej gestapo. Po vojne v nej žila rodina Bellušovcov, počas normalizácie slúžila ako sídlo administratívy uhoľných skladov. Od roku 1994 v nej sídli stála výstava o Dominikovi Skuteckom.
Autoportrét Dominika Skuteckého a portrét jeho manželky, Cecílie Löwy.
Ten najslávnejší
Uprostred obrazov najmä zo súkromných zbierok, ktoré nevídať na výstavách často, tu však nechýba ani ten, ktorý zaručene poznáte. Ba dalo by sa povedať, že ak nepoznáte nič od Skuteckého, tak tento jeden je vám minimálne povedomý.
Je to Trh v Banskej Bystrici a nedávno visel aj na výstave Impresionizmus.sk v Slovenskej národnej galérii. Viac si ho však zrejme pamätáte z čítaniek, známok či z učebníc dejepisu.
Dnes je až zarážajúce, že obraz, ktorý patrí v Skuteckého diele k tým najhodnotnejším, jeho majitelia vrátili autorovi s prosbou, že chcú iný.
V roku 1890 bol vystavený v budapeštianskom Műcsarnoku, kde ho zakúpila mestská rada pre muzeálne účely. Po ôsmich mesiacoch si to však rozmyslela, obraz poslala späť do Banskej Bystrice so žiadosťou, aby Skutecký namaľoval motív z Budapešti.
Skutecký neodmietol, vybral si Mýtne námestie, Rada bola spokojná, no obraz napokon v predposlednom roku 2. svetovej vojny zhorel. Trh v Banskej Bystrici, našťastie, prežil.
Keď ho Skutecký dostal späť do rúk, daroval ho na dobročinnú lotériu Spolku žien. Zisk bol venovaný na výstavbu novej nemocnice a obraz putoval do mestského múzea.
Tento príbeh ikonického obrazu je známy už dlhšie, no až vlani sa na maďarskom trhu objavila doteraz neznáma, dokonca ani nespomínaná verzia prípravnej maľby. Nebol by to možno až taký nezvyčajný nález, keby zároveň neobjasnil ďalšiu časť jeho príbehu.
V minulosti sa totiž tvrdilo, že ústrednou postavou maľby je maliarova manželka. Druhá verzia však hovorila o dcére Adolfa Holescha, staviteľa Skuteckého vily. A skutočne – keď sa dnes pozriete na tieto dve maľby – prípravnú a finálnu, a porovnáte ich s portrétmi oboch dám, je zrejmé, že spor sa môže ukončiť, píše v analýze Klára Kubičková. „V podstate mali obe strany pravdu. Na jednom obraze, skoršom, je pani Skutecká, na konečnom Margita Holeschová.“
Jeden obraz však nerobí maliara. A ani jeden príbeh. Dominik Skutecký ich má, našťastie, oveľa viac.
Trh v Banskej Bystrici, 1889, olej na plátne, majetok Stredoslovenskej galérie, pôvodne v stálej expozícii.
Výstava Ars et Amor, Labor et Gloria potrvá v Bethlenovom dome do novembra. Uvidíte na nej málo vystavované diela Dominika Skuteckého v štyroch tematických okruhoch, ktoré najviac charakterizujú jeho tvorbu: Narratio (Príbeh), Corpus et Compositio (Figúra a kompozícia), Lumen (Svetlo) a Persona (Osobnosť, charakter). Kurátorky: Katarína Baraníková v spolupráci s Katarínou Beňovou a Klárou Kubičkovou.
Skupinový portrét, 1878, olej na plátne, majetok Múzeum města Brna Špilberk, foto Miloš Strnad.
Stará škola
Narodil sa na Záhorí, v Gajaroch, kde mal jeho otec mydliareň. Tá rýchlo po jeho smrti zanikla a rodina sa presťahovala do Viedne, kde mali Dominikove staršie sestry krajčírsky salón.
Ale aby sme boli celkom presní – nie Dominikove, ale Dávidove. Tak sa totiž náš slávny maliar volal a s takým menom sa aj začal učiť umeniu u vychýrených profesorov na viedenskej akadémii. Zmenil si ho až po príchode do Benátok.
Tam už ako Dominik pokračoval v štúdiu historickej maľby.
„V tom období bola na pôde konzervatívnych akadémií historická maľba cenená ako tá najvyššia kvalita - najlepší odbor na akadémii,“ hovorí kurátorka Katarína Baraníková.
„Od študenta sa očakávalo, že bude perfektne ovládať figúru i kompozíciu a Skutecký mal za sebou naozaj veľmi dobrú prípravu.“