Exkurzia v kremnickej mincovni, v ktorej sa razia mince nepretržite 686 rokov, bola tento rok súčasťou programu Detskej univerzity Komenského
Budovu mincovne, ktorá sa nachádza v jednom z rohov Štefánikovho námestia v Kremnici, si nemožno nevšimnúť. Kremnica predstavuje európsky unikát, tamojšia mincovňa je v nepretržitej činnosti už takmer sedem storočí.
Obehové mince, odznaky, štátne i vojenské vyznamenania, medaily, aj tie používané počas nedávnych majstrovstvách sveta v hokeji na Slovensku, či darčekové pamätné mince to všetko sa dodnes razí v meste, ktoré privilégiá banského mesta získalo od Karola Roberta z rodu Anjou už v roku 1328.
V Kremnici sa razili aj medaily na majstrovstvá sveta v hokeji.
Foto: Peter Chvostek
Za vlády za Anjouovcov sa v Kremnici vyrazilo vyše 21,5 milióna dukátov zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov (jeden grén bola vyššia rýdzosť, ako mali ostatné mince vo vtedajšej Európe). Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare. Tradícia tzv. poltoliarov však siahala až do rokov 1499 - 1506, keď sa tu razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí známych aj pod názvom guldinery. Kremnická mincovňa zostala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva aj v rámci habsburskej monarchie.
Už sedem storočí
Ani nie dve stovky zamestnancov súčasného štátneho podniku Mincovňa Kremnica ročne vyrobí okolo 413 miliónov obehových mincí nielen pre Slovensko, ale aj iné krajiny sveta. Ide väčšinou o rozvojové krajiny, ktoré nemajú na túto činnosť vhodné technológie. V lete ukončili zákazku pre Srí Lanku a Bangladéš, najbližšie ich čaká práca na minciach pre Arménsko.