Kolekcia kriminálnych poviedok a noviel poteší rôznorodé čitateľské publikum.
Volá sa to severská alebo škandinávska detektívka a je to dlhoročný fenomén, spoľahlivý ekonomický motor vydavateľstiev i knižných distribúcií. Zúžený pojem je „švédska kriminálna próza“ a vonkoncom sa nezačala Larssonovými Mužmi, ktorí nenávidia ženy. Je však pravda, že tento autor urobil zo Švédska vývozcu kvalitných trillerov do celého sveta tak ako ABBA, VOLVO či IKEA, každý vo svojom segmente.
Antológia Temná strana Švédska (Ikar) prináša 19 skvelých autorov švédskej kriminálnej prózy. Ako sa dozvedáme z predslovu, tradícia tohto žánru je vo Švédsku dlhá, bohatá a plodná. Tí, ktorým sa nechce čítať larssonovské trilógie či stovky strán kriminálnych románov, tu nájdu prózy skomprimované do desiatich, dvadsiatich strán.
Nielen vyšinutí jedinci
s patologickými sklonmi
Tí, ktorí sa neorientujú v teréne, dostanú spoľahlivý prehľad o tom, čo stojí za bližšie prečítanie. Okrem zvučných mien Mankella, dvojíc Wahlö-Sjöwallová či manželov Börjlindovcov sa tu stretávame s menej známymi až celkom nepoznanými autormi.
Tí, ktorí sú znalci, vychutnajú si práve nové mená, ktoré sa zjavujú na slovenskej scéne prvý raz. Tí, ktorým lezie na nervy šablóna severskej detektívky s detektívmi, ktorí sú takmer napospol vyšinutí jedinci s patologickými sklonmi, tu nájdu aj iné postavy menej výstredných kriminalistov.
Ako to pri antológiách býva, jednotlivé prózy sú nevyrovnané, rovnako ako aj preklady jednotlivých prekladateľov. Vcelku ide o štandard, nazvať však vo vypätej situácii ženu, ktorá zradí „ty pobehlica“ (poviedka Maitreya), sa zdá byť priveľmi knižné.
Venovať sa bližšie jednotlivým poviedkam by sa mi zdalo pri tomto žánri škodoradostné, pretože celé rozprávanie je orientované na efektný záver, na odhalenie toho, kto je vrah, prípadne uzavretie kriminalistickej práce a policajnej akcie.
Našla by sa slovenská
jedenástka?
Raritou je prvá samostatná próza Evy Gabrielssonovej (partnerky Stiega Larssona). Na jej okraj treba povedať, že ak si chce autorka vydobyť autonómne postavenie v brandži (o čo sa usiluje aj súdnou cestou) a presvedčiť verejnosť o tom, že bola plnohodnotným členom tímu s Larssonom, podľa tejto prózy jej to bude ešte chvíľu trvať. Jej próza Paulovo posledné leto má zaujímavý námet, ale autorka zatiaľ zápasí so začiatočníckou ťarbavosťou a štýlovou neohrabanosťou.
Antológia uvádza devätnásť autorov, ktorí majú vo väčšine šancu uspieť na medzinárodných knižných trhoch. Keby sme proporčne chceli vydať podobnú antológiu so slovenskými detektívkarmi, mali by sme byť schopní zhromaždiť jedenástku zručných štylistov v tomto žánri. Nechám na posúdenie čitateľom, či je táto predstava reálna.
