Je to film určený najmä pre hokejových fanúšikov. Veľké emócie, našťastie, strieda s humorom, a preto má šancu zaujať aj ostatných divákov.
Nemal to byť chladný kalkul. Daniel Dangl a Lukáš Zednikovič, režiséri celovečerného dokumentu 38 o živote hokejistu Pavla Demitru, chceli spomínať s úsmevom.
V čase znášania kúsku neba na zem a odstraňovania stien je to ušľachtilý úmysel. Dangl z toho doják podobného formátu nespravil. Poplače si však väčšina divákov.
Očami vdovy
Príbeh tvorcovia vyrozprávali plynule. Nepoužili neviditeľného rozprávača, čo dodáva väčšiu autenticitu.
Fanúšikom slovenského hokeja sa budú tlačiť slzy do očí aj bez romantickej hudby Ľubice Čekovskej, ktorá dokresľuje kľúčové momenty.
Stačia zábery na gól Česku v zápase o tretie miesto na majstrovstvách sveta 2003 alebo nepremenená šanca v semifinále olympiády 2010 proti Kanade.
Najemotívnejšie sú zábery na Demitrovu rozlúčku s reprezentáciou na domácom šampionáte – ale tie už všetci podrobne poznajú z YouTube.
Hlavnou rozprávačkou je Mária Demitrová počas cesty na miesto, na ktorom jej manžel 7. septembra 2011 tragicky zahynul. Odhodlala sa na ňu po dvoch rokoch. „Dobre jej padlo, že môže ísť s ľuďmi, ktorí Paľa až tak blízko nepoznali,“ povedal Dangl.
Rozprávanie vdovy sa stalo hlavnou líniou príbehu, ktorú dopĺňajú známe i menej známe osobnosti.
Okrem Demitrovej najbližšej rodiny sa v dokumente objavili hokejistovi spoluhráči z reprezentácie (Gáborík, Hossa, Šatan, Handzuš či Chára), klubov v NHL (Roenick, Tkachuk), ale aj kamaráti z paneláka v Dubnici nad Váhom.
S úsmevom aj s Inekafe
Dangl predsavzatie splnil – na Demitru spomínal s úsmevom.
Divák sa tak napríklad dozvie, ako si hokejista neustále robil žarty z mladšieho Mariána Gáboríka alebo ako v zámorí mnohým ľuďom liezol na nervy slovenskou hudbou. Aj to, že sa obliekal vždy o dekádu pozadu.
V dokumente sa takmer výhradne nachádza len slovenská hudba. Najobľúbenejšou Demitrovou kapelou bolo Inekafe, ktorého nový singel sa v snímke objavil. Kapela k piesni nahrala videoklip na trenčianskom hokejovom štadióne.
V závere sa režisér nevyhol zbytočnému útoku na city divákov. Spomalený záber na plačúcich svalnatých hokejistov je lacný.
Celkovo sa však dá s Danglom súhlasiť, že tento filmový dokument nie je chladným kalkulom. Je počinom s veľkým komerčným potenciálom.
