Román Sándora Máraia nepotreboval pre svoj úspech veľký film. Ale škoda, že nie je. Veľmi ho chcel nakrútiť Miloš Forman - príbeh ho priťahoval, lebo vraj súznel s niečím, čo sa mu v živote stalo. Našťastie je tu divadelná hra, ktorú ľudia napodiv stále navštevujú. Sviece dohárajú, divadlo žije.
Bola poľovačka. V diaľke na čistinke sa zjavil krásny paroháč. Henrik ho sledoval so zatajeným dychom. Stál iba pár krokov pred Konrádom, ktorý za jeho chrbtom nabil pušku. Henrik sa neobzrel, hoci v tej chvíli s istotou vedel, že Konrád nenamieril na zviera, ale na jeho hlavu. Stuhol, no ani sa nepohol. Jeleň sa vzápätí vyplašil a skočil do húštiny. Konrád spustil pušku. Zmeškal si to – povedal mu pokojne Henrik. V ten večer ešte všetci traja spolu večerali, no v Henrikovi ožila mučivá predstava: Kristína už po ňom netúži.
Všetko to, čomu ľudia hovoria klamstvo, tá smutná a nudná vzbura tiel proti situácii a tretej osobe, je na konci života niečo veľmi ľahostajné a takmer poľutovaniahodné ako nehoda a nedorozumenie. Tak uvažuje Henrik, syn bohatého grófa, o minulosti. No nezabúda. Srdce mu v mladosti naplnila nevysloviteľná bolesť, keď ho v jediný deň zradili jeho najbližší. Po štyridsiatich rokoch sa stretáva s priateľom z detstva a chce sa dozvedieť pravdu. S Konrádom, synom barónskeho vyslanca v Galícii, sa zoznámil ešte ako dieťa na vojenskej škole. Chlapci vyrastali celé roky bok po boku, vzniklo medzi nimi silné priateľské puto. Nič sa nezmenilo, ani keď si Henrik priviedol do kaštieľa manželku, krásnu Kristínu. Potom, jedného dňa, nastal zásadný zvrat: jeho priateľ Konrád navždy odcestoval. Ušiel, zbabelec, povedala vtedy Henrikova manželka a boli to posledné slová, ktoré od nej počul. Od tej chvíle presne vedel, čo sa medzi nimi stalo.
Jeremy Irons v hlavnej úlohe londýnskej inscenácie Popol a vášeň (Embers).
Foto - JeremyIrons.com
Z Košíc do sveta
Majstrovský román Sviece zhoria do tla o priateľstve, vernosti, vášni, láske a prísnom ľudskom zákone napísal maďarský spisovateľ, básnik a novinár Sándor Márai v časoch druhej svetovej vojny, keď sa všetky tieto ušľachtilé ideály nadobro pošliapali. Roky vojny boli autorovým najplodnejším obdobím. V tom čase žil už dlho mimo domova, z rodných Košíc odišiel ešte v roku 1918, presťahoval sa do Budapešti. Po páde Maďarskej republiky rád odišiel na štúdiá do Nemecka. S manželkou žili striedavo v Maďarsku, Nemecku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Taliansku, New Yorku, Márai však stále písal po maďarsky. Po roku 1948 sa už domov nevrátil a po dlhom hľadaní sa usadil v kalifornskom San Diegu. Bol zástancom občianskej spoločnosti a stál proti akémukoľvek totalitarizmu. Vydávanie svojich diel v Maďarsku podmienil odchodom sovietskych vojsk a slobodnými demokratickými voľbami. Mohol sa toho dožiť, no vo februári 1989 zomrel. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, ktoré v Nemecku vychádzalo v rekordných nákladoch. Jeho spisovateľský štýl prirovnávajú k Thomasovi Mannovi či k Robertovi Musilovi. Kritika ho zaradila medzi najvýraznejšie postavy európskej literatúry 20. storočia. V slovenčine vyšlo po roku 2000 niekoľko jeho titulov, nová séria preložených diel až s finančnou podporou Košíc ako európskeho mesta kultúry.