Jeden z najlepších filmov sedemdesiatych rokov je posledným, ktorý Roman Polanski nakrútil v Amerike.
Roman Polanski mal dobrý dôvod odmietnuť ísť pracovať do Kalifornie. Tam, kde sa poľskému filmárovi len tri roky predtým vlámali do rezidencie sektári a brutálne zavraždili jeho tehotnú manželku, herečku Sharon Tateovú.
Lenže scenár, o ktorom mu stále básnil jeho kamarát Jack Nicholson, mu nedal spať. Aj keď vtedy ešte nebol na papieri.
Za príklad ho dáva učebnica a biblia scenáristov na školách filmového písania na celom svete, pre autora známej knihy Ako napísať dobrý scenár Syda Fielda predstavuje dokonale vybrúsený diamant. Otázne je, či študentom prednášať aj o tom, ako ten text vznikal.
Slintajúci pes
V lete roku 1973 boli v Los Angeles skoro také horúčavy ako v príbehu, ktorý sa v tom istom meste odohráva v roku 1937.
Scenárista Robert Towne a Polanski sedeli v dome režiséra a už dva mesiace sa trápili nad úpravou scenára. Presnejšie, Towne sa trápil menej, radšej chodil von so svojím psom a fajčil fajku. Polanski bol nahnevaný.
„Ten jeho prekliaty pes mi v tej rozpálenej miestnosti ležal pri nohách a slintal. Bob plnil izbu dymom a bojoval za každé slovo, ako keby mali byť vytesané do mramoru,“ sťažoval sa Peterovi Biskindovi, keď ho britský žurnalista spovedal pre svoju knihu Bezstarostní jazdci, zúriví býci.
Hádali sa každý deň o všetko a často sa urážali. Polanski mu vykrikoval, že študoval v Poľsku umenie a Towne ho podpichoval, že to v Hollywoode nič neznamená.