Bezmála pol storočia po premiére sa do našich kín dostáva film Arthura C. Clarka a Stanleyho Kubricka, ktorý znamenal prelom nielen vo filmovej fantastike.
Inak ho vnímali diváci v roku 1968, v revolučnom čase plnom nádejí, ideálov, ale aj odhodlania zmeniť svet. Inak pôsobil na divákov festivalov a študijných projekcií na sklonku socialistickej éry. V časoch rezignácie, beznádeje, myšlienkovej i citovej vyprahnutosti bol zázrakom, dôkazom, že nápaditosť, tvorivosť a fantázia nie sú výmyslom, ale skutočne jestvujú.
Bude fungovať?
141 minút
- Scenár: Stanley Kubrick, Arthur C. Clarke. Réžia: Stanley Kubrick.
- Kamera: Geoffrey Unsworth.
-
Účinkujú: Keir Dullea, Gary Lockwood, William Sylvester, Leonard Rossiter, Robert Beatty, Sean Sullivan, Douglas Rain, Daniel Richter, Terry Duggan a ďalší.
Ako asi zapôsobí Vesmírna odysea dnes na publikum, odchované Harrym Potterom, Transformermi, Pánom prsteňov a Twilight ságou?
A vôbec – sú dnešní diváci schopní rozumieť jej filmovému jazyku? Zaslzia dojatím pri strihu meniacom kosť, vyhodenú pračlovekom triumfálne do vzduchu, na kozmickú loď, ženúcu sa vesmírom? Pocítia zimomriavky pri veľkolepom valčíku planét, vesmírnych staníc a kozmických lodí? Užasnú, keď letuška ponesie pilotom a doktorovi Floydovi obed hlavou dole? Ocenia, že loď Discovery pripomína obrovskú spermiu? Znervózni ich všadeprítomné červené oko počítača HAL 9000?
Alebo film odmietnu ako nudný, pomalý, naivný, patetický, smiešny a bez rafinovaných choreografií súbojov a patričných „hier odleskov na chromovaní“?
Autorské veľkofilmy
Za takmer pol storočia sa objavili viaceré rôzne verzie Vesmírnej odysey v dĺžkach od 139 do 160 minút, ale veľké rozdiely nie sú spôsobené ani tak vynechávaním či pridávaním záberov a scén ako skôr desiatkami minút predohry a záverečnej hudby.
2001: Vesmírna odysea nepotrebuje režisérsky zostrih. Je to totiž film, ktorý vznikol v časoch, keď ešte o výslednej podobe diela rozhodovali tvorcovia, a nie obchodníci.
Éru autorských veľkofilmov v Hollywoode definitívne ukončila Nebeská brána Michaela Cimina, ktorej nesmierne prekročený rozpočet v kombinácii s diváckym odmietnutím znamenal krach štúdií United Artists.
Opojení radosťou z tvorby
V polovici 60. rokov však Clarke s Kubrickom ešte mohli radostne vymýšľať a tvoriť, pozývať diváka, aby ich dielo aktívne a slobodne dopĺňal, dotváral, ba dokonca pri ňom i meditoval.
A tak, hoci ich film je formálne rozčlenený na štyri kapitoly, obsahuje mnoho kratších útvarov najrôznejších žánrov: rekonštrukciu pravekého úsvitu ľudstva, technokratické obžerstvo detailov dopravných prostriedkov, zariadení, interiérov, skafandrov, ale je v ňom aj konverzačný politický triler, veľkolepý videoklip, súboj človeka s umelou inteligenciou, psychedelická cesta časopriestorom, nefyzický kontakt s cudzou civilizáciou, ba dokonca i sci-fi humor.
A to všetko v monumentálnom príbehu o tom, ako sa z ľudoopa stal človek a z človeka vyššia bytosť.
Nech už dnešný divák prijme Kubrickov a Clarkov filmový mýtus akokoľvek, nezmení to nič na skutočnosti, že 2001: Vesmírna odysea zásadne ovplyvnila kinematografiu, vedeckú fantastiku i každodennú realitu.
Ten, kto chce, môže si teraz na veľkom plátne a najmä spolu s ostatnými vychutnať zážitok z toho, ako sa to celé začalo.
