SME

Nerobí svet krajším, ale hľadá zmysel

Moje kresby sú síce čiernobiele, ale uvedomujem si, že svet má veľa odtieňov, hovorí rumunský umelec Dan Perjovschi, ktorého výstava je v žilinskej Novej synagóge.

Výstava Dana Perjovschého Vybrané správy potrvá v žilinskej Novej synagóge tri mesiace.Výstava Dana Perjovschého Vybrané správy potrvá v žilinskej Novej synagóge tri mesiace. (Zdroj: Dalibor Adamus, Elena Aya Bountouraki, Fedor Blaščák)

Vystavuje v prestížnych svetových galériách, no svoje kresby uverejňuje aj na Facebooku a v rumunských novinách, kam týždeň čo týždeň už dvadsaťpäť rokov posiela nové príspevky. Niekoľko dní strávil DAN PERJOVSCHI aj v Žiline, aby svojimi Vybranými správami zaplnil steny do polovice zrekonštruovanej Novej synagógy. „Snažím sa mapovať veci, ktoré sa dejú okolo nás, či sa nám páčia, alebo nie. Môžete sa rozhodnúť, že ich budete ignorovať, no svet sa preto nezmení a skôr či neskôr vás aj tak dostane,“ hovorí svetoznámy umelec.

Ako sa vám pracovalo v synagóge?

„Keď som sem po prvý raz vstúpil, povedal som si, bože, je to obrovské! Navyše, steny mali nerovný povrch. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale to je dobre. Umelec je často privyknutý na komfort a nepodstupuje výzvy. Toto bola výzva. Obrovská výzva! Som však nesmierne rád, že som súčasťou niečoho, čo ešte len vzniká a čo má potenciál stať sa výnimočným. Je to oveľa ťažšie a vyžaduje to väčšiu zodpovednosť. To, že som prišiel do Žiliny, však nie je náhoda, ale výsledok dôvery. S tímom Stanice sa poznáme už desať rokov a táto výstava je mojím príspevkom k oslave pre tento úžasný tím ľudí. Pracujú oveľa ťažšie než ja. Zároveň to tu pre mňa malo aj iný symbolický význam – priniesol som sem prácu, ktorú rozvíjam už pätnásť rokov, no tiež je stále vo vývoji. S každou výstavou totiž zabúdam o trochu viac z toho, čo ma naučili a raz sa takýmto spôsobom stanem slobodným.“

Ako to myslíte?

„Študoval som v komunistickom Rumunsku, na akadémii, ktorá razila tradičný socialistický princíp vo vzdelávaní umelcov – vštepovala nám do rúk pravidlá. Nehovorím, že to boli zlé pravidlá, no spôsobili, že sme sa ocitli v klietke. Až keď som skončil školu, nastal veľmi dlhý a bolestivý proces, ktorým som v sebe znova objavil slobodu prejavu.“

Dan Perjovschi
*1961, Sibiu
  • rumunský vizuálny umelec a reportér, jeho tvorba je kombináciou kresby, komiksu a graffiti.
  • Svoje výstižné aj satirické komentáre aktuálneho politického diania kreslí po stenách svetových galérií a publikuje v prestížnych umeleckých magazínoch.
  • Pre žilinskú Novú synagógu pripravil veľkoformátovú site specific inštaláciu s názvom Selected News – kreslil priamo na steny synagógy.
sm-0922-014-dan.rw_res.jpg

Zmenil sa dôvod, pre ktorý ste s umením začali a ktorý vás motivuje dnes?

„Samozrejme, dôvod, pre ktorý som išiel študovať umenie, bol – že som bol skrátka zručný. Už ako chlapec som vedel dobre kresliť. Prešiel som strednou aj vysokou umeleckou školou a stal sa zo mňa umelec – bez akýchkoľvek otázok o tom, čo to vlastne robím a prečo. Dnes som úplne inde. Skúmam vlastnú intuíciu a voľnosť, akú majú v istom zmysle deti. Som vlastne dieťa, no s veľmi dospelou mysľou, lebo témy, ktoré ma zaujímajú, sú najmä politika a spoločnosť. Na jednej strane sa teda dnes snažím svoju tvorbu oslobodzovať od naučených pravidiel, no na druhej strane do nej vkladám množstvo informácií a svoj morálny postoj.“

Čo vás primalo zmeniť svoje smerovanie?

„Študoval som maľbu a keď som vyšiel zo školy, zistil som, že som zlý maliar. Moje maľby boli zlé, nudné. Uvedomil som si, že musím nájsť spôsob, ktorým by som mohol vyjadriť, čo si naozaj myslím. Lebo spôsob, ktorý ma naučili, mi na to nedával priestor. Nebolo to dosť rýchle, nesedelo to s časom a priestorom, v ktorom som sa pohyboval. V tom období sa totiž zmenila história. Padol múr, prišla sloboda. Všetko bolo iné. Našiel som svoj spôsob kresby a rozhodol som sa pre čiernobielu farbu. Niektorí to volajú komiks, iní karikatúra, no z môjho pohľadu je to skôr správa vo forme ilustrácie, ktorá pracuje s ideou reportáže. Nemá vás rozosmiať, ale priviesť k pochopeniu.“

10683536_695392433876255_113854905610040_r2089_res.jpg

sm-0922-014-synagoga.rw_res.jpg

Výstava v Novej synagóge sa volá Vybrané správy. Podľa čoho ste ich vyberali?

„Je tu všeličo, napríklad Škótsko – čo to znamená, keď sa chce stať nezávislou krajinou? Všetci sme predsa v Európskej únii, nie? Aký má zmysel, že sa krajiny v jej vnútri chcú trieštiť? Ale je tu aj mnoho iného. Všetko sú to veci, o ktorých sa dočítate v novinách. Zároveň je tu však ešte čosi. Sme totiž v synagóge. Iba sa zamyslite, čo postretlo túto budovu za posledných sto rokov. Čo to dnes znamená 'tí druhí'? A kde sú Židia, ktorí tu žili? Viete, ja o tom nehovorím veľmi priamočiaro, skôr dávam veci do kontextu. Prepájam budovu synagógy, Žilinu, Slovensko, Európu, svet. Snažím sa mapovať veci, ktoré sú okolo nás. Môžete sa pred nimi niekam skryť, alebo sa rozhodnete, že ich budete ignorovať, ale svet sa preto nezmení a skôr či neskôr vás aj tak dostane a ovplyvní. Snažím sa tieto veci vysvetliť, niekedy s humorom, inokedy vytváram akési logo celej situácie. Môžete sa na tom zasmiať, no ak sa zamyslíte, ide to aj hlbšie. Základ je jednoduchý: kombinujem jasnú kresbu, čiernu a bielu farbu, no snažím sa zachytiť množstvo odtieňov.“

Pozývajú vás do prestížnych svetových galérií, práve ste sa vrátili z bienále v Sao Paole, ale na prehliadku Manifesta do Petrohradu ste ísť odmietli. Na trhu s umením v posledných rokoch padajú nové a nové rekordy. Čo si myslíte o dnešnom svete umenia?

„Dnes existuje veľmi dobré aj veľmi zlé umenie, pričom nezáleží od toho, čomu sa autor venuje. Môžete byť veľmi dobrý tradičný maliar, ale rovnako môžete byť veľmi zlý umelec, čo sa venuje politickým témam. Vo svete je pritom obrovské publikum, ktoré zaujíma iba umenie, čo vzniká pre umenie. Západné múzeá sú plné takýchto divákov. Vzniká to jednoducho – keď ste na istej spoločenskej úrovni, máte svoj komfort, príjem, ktorý vám umožňuje tráviť víkendy a čítať knihy, začnete chodiť aj do múzea. Svet umenia je rozdelený. Konajú sa obrovské prehliadky, ktoré sú iba o politických témach a výstavy, ktoré sú iba o trhu. Záleží, kam chcete ísť, čo chcete zažiť, čo je vašou definíciou umenia. Nič z toho nie je nesprávne. Je to možnosť. A vaša voľba vás zavedie niekam, alebo niekam inam.“

Kde ste vy? Aká je vaša definícia umenia?

„Keď som hľadal spôsob, akým sa budem vyjadrovať, uvedomil som si, že chcem vyjsť v ústrety tým, čo nemajú šancu chodiť do galérie a dodnes sa snažím distribuovať svoje umenie nielen v okruhu galerijného sveta. Roky spolupracujem s novinami, svoje veci dávam aj na Facebook. Zároveň si myslím, že umelec by mal reagovať na to, čo sa deje. Máme na to podmienky aj priestor. Máme hotel, raňajky, honorár, a prečo to všetko – preto, aby sme hľadali estetiku? Môj sen nie je urobiť svet krajším, ale urobiť ho zmysluplnejším. Pozrite sa na ľudí z tejto synagógy – robili tu módnu prehliadku aj hrali bedminton. Oni vedia, že dnes umenie nestačí. Že stačí iba pre tých, čo majú čas a peniaze, ale čo tí ostatní? Čo sa s tým dá urobiť? Páči sa mi táto idea, otvárať sa novým žánrom a prizývať umelcov z rôznych oblastí. Aj počas mojej výstavy tu budú ďalšie diskusie a akcie, a to je dobre. Ja som tu v komfortnej pozícii. Prišiel som a odídem. Ale tí ľudia tu ostanú – čeliť divákom i politickej situácii. A diváci možno na moje diela nebudú pripravení, budú chcieť vidieť maľby. Ale ja už budem preč, oni to budú musieť vyriešiť.“

sm-0922-014-politics.rw_res.jpg

Vaše kresby hovoria veľa o politike, o aktuálnych konfliktoch vo svete. Veríte, že umenie môže „zmeniť svet“?

„Tanky a bomby menia svet, nie umenie. Umenie ho robí hlbším, obohacuje ho. Politici robia zmätok a potom sa čaká, že ktosi príde a urobí poriadok. Ale takto to s umením a kultúrou nefunguje. Kultúra predsa nie je len o spájaní, ale aj o rozdeľovaní. Umenie však dokáže hovoriť o stavaní mostov medzi týmito rozdielmi. Neznamená to však, že sa konflikt vyrieši. Stále sme slabí. Ja sa len snažím urobiť si svoj podiel. Nie vždy uspejem, niekedy celkom zlyhám. Možno aj tu som zlyhal. Prinášam svoj výskum a ak sú ľudia otvorení, pochopia ho. Ak takí nie sú, je to premárnená šanca, ale to sa stáva všade vo svete. Záleží na každom divákovi – z akého prostredia pochádza, či je zvyknutý vnímať podobné veci. Lebo pre niekoho je ťažko pochopiteľné, prečo je toto ešte umenie. Niekto možno bude čakať maľby. Zrejme je práve toto úlohou Novej synagógy – že má vystavovať ľudí umeniu a stavať medzi nimi a umením mosty. A tí, ktorí to tu majú na starosť – oni nie sú umelci, ale to, čo robia, je istým spôsobom umením.“

V Rumunsku, ale nielen tam, si vaše kresby ľudia tlačili na tričká a na plagáty, keď šli protestovať. Chodievate aj vy do ulíc?

„Nie, nechodím. Nie je to moja úloha. Ja to zachytím v kresbách – dám im grafické zbrane a keď sa s nimi vedia identifikovať, môžu ich použiť. Deje sa to pomerne často. Viem sa vyjadriť zreteľnejšie, keď nie som v centre konfliktu. Ale kedysi som chodieval – v roku 1989, keď padal komunizmus. Dnes už nechodím, nie som aktivista a netvrdím ani, že som politický umelec. Iba cítim, že je mojou povinnosťou využiť potenciál, ktorý mám, na podporu vecí, ktorým sám verím – ekológii, demokracii.“

perjovschi2_res.jpg

perjovschi_res.jpg

Ako veľmi vás ovplyvnili politické udalosti v roku 1989?

„Dovtedy sme nemohli cestovať a umenie bolo iba národné. Zrazu sa všetko zmenilo. K svojej krajine som veľmi kritický, no to neznamená, že moja kritika pochádza zo sklamania medzi tým, o čom som sníval a tým, čo je skutočnosťou. Keď sa na to totiž pozriem, skutočnosť je taká, že sme súčasťou Európskej únie a nie sme, napríklad, v pozícii Ukrajiny. Na druhej strane, kapitalizmus nepriniesol, čo sľuboval. Ukázalo sa, že to nie je systém založený na spoločnosti, ale príliš lipne na zisku. Som k tomu kritický, no nikdy nezabudnem na komunizmus. Mnohí mladí sú dnes v akomsi delíriu a ja im len hovorím, prichádzam z vašej utópie. Už sme to skúsili a nefungovalo to. Príďte s niečím novým, rozumnejším. Nezabúdajú, ale nevidia súvislosti. Majú problém s touto dobou a majú právo kritizovať, ale nevedia, kde hľadať riešenie. Moje kresby sú čiernobiele, ale uvedomujem si, že veci majú viac odtieňov. Svet je nesmierne komplikovaný a my sme príliš leniví. Nechce sa nám čítať ani rozmýšľať, iba zjednodušene formulujeme definitívne názory na ohromne zložité situácie vo svete na základe dojmu, ktorý sme nadobudli pozeraním televízie. Toto predsa nestačí. Keď chcete čosi povedať o spoločnosti, musíte o nej niečo vedieť. Do toho sa však nedá nútiť.“

A aké je podľa vás riešenie?

„Keď robíme prednášky, používam satelitný snímok nočnej Európy z konca 80. rokov. Vidíte na ňom všetky tie svetlá, no Rumunsko je v tme. V tom čase to bolo naozaj príšerné, nemali sme kúrenie, odpájali nás od elektriny. Vyrástli sme v tej tme. Dnes tomu ľudia hovoria Deň zeme a na hodinu zhasnú, aby šetrili planétu. Mám chuť na to povedať - veď my sme ju pre vás šetrili päťdesiat rokov! Ale takto sa veci menia. Budapešť bola pre nás kedysi vzorom, ale už nie je. Slovensko má euro, ale Česko nie. Je to už dvadsaťpäť rokov, čo padol socializmus, a tie urobia rozdiely medzi krajinami, no keď sa na to pozriete ako na celok – a porovnáte nás napríklad s niektorými krajinami v Ázii, Afrike či Južnej Amerike, žijeme v jednej z najvyspelejších spoločností, aké existujú. Môžeme kritizovať Európu, ako len chceme, ale je to spôsob, ako dať dohromady množstvo krajín, ktoré medzi sebou stovky rokov bojovali. Je to jedno z riešení – možno príliš nudné, možno ultrabyrokratické, ale je to riešenie. Snažím sa na to myslieť, keď kritizujem. Snažím sa pýtať, kam kráčame. Akú spoločnosť chceme pre naše deti? Pred sto rokmi bola prvá svetová vojna. Naučili sme sa odvtedy niečo? Boli sme na Mesiaci aj na Marse. A stále nevieme vyriešiť nejaký konflikt? Mali by sme.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 155
  2. Každý piaty zomrie 8 906
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 775
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 808
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 853
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 211
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 070
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 715
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 663
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 770
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 158
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 218
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 569
  1. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  2. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu