Dňa 13. októbra tohto roku uplynie sto rokov od narodenia klasika modernej slovenskej prózy Alfonza Bednára (zomrel 9. novembra 1989). Je príznačné, že monografii o tomto autorovi, ktorého knižné publikácie vychádzali aj v 50., 70. a 80. rokoch minulého storočia a ktorý nebol disidentom, mohol dať Július Vanovič právom názov Prozaik proti totalite. Svedčí to o Bednárovej odvahe vyhnúť sa tendenčnosti, o jeho schopnosti zašifrovať primeranými tvárnymi prostriedkami posolstvo a ani za cenu kritiky a útokov sa nevzdať svojich umeleckých ambícií.
Časová amplitúda Bednárovej prózy siaha od „historickej" a „genetickej" tematiky Hromového zuba a Deravého dukáta cez tematiku povstaleckú a vojnovú (Sklený vrch, Hodiny a minúty, Cudzí) až k tematike súčasnej (Blok 4/B, satirická trilógia Za hrsť drobných, Pri holbách smoly a i.).
Autor suverénne ovláda dedinské prostredie so všetkými jeho odtienkami a špecifikami, dôkladne pozná aj mestské a horské prostredie, vyzná sa v mechanizme nemeckej vojenskej mašinérie, no vie vystihnúť i charakteristické črty intelektuálneho prostredia.
Mnohostranne prekresľujúc svoje postavy, nepodcení nijaký prostriedok na ich živú, plastickú charakteristiku. Jeho rozprávač sa vyznačuje mimoriadnou schopnosťou prevteľovať sa do osudov ľudí.
Rešpektovanie mnohorakosti ľudského prejavu v jeho individuálnych alebo kolektívnych odlišnostiach, presný a detailný „záznam" reči v pásme postáv, ale aj zbližovanie, ba zjednocovanie rozprávačskej perspektívy s týmto pásmom prostredníctvom jeho typických jazykových signálov, to všetko svedčí o autorovej tendencii nechať prehovoriť skutočnosť samu. Aj v tomto zmysle možno Alfonza Bednára označiť za typického epika.
Je i experimentátorom, ktorý reči a konaniu postáv venuje veľkú pozornosť aj v románoch s animálnym rozprávačom (pes Flip). Kým však v prózach s mimetickým, resp. realistickým ladením reč a konanie postáv „predvádza", v satirách ich popri predvádzaní podrobuje i kritickej interpretácii.
Vcelku možno povedať, že Alfonz Bednár pri prozaickom skúmaní vzťahov medzi ľudským indivíduom a prostredím odhaľuje nebezpečenstvá, za akých prestáva byť človek samým sebou.
Jeho dielo patrí k základným hodnotám slovenskej literatúry.
