Nosia trendy oblečenie, rozprávajú trendy jazykom. Hipsteri už sú aj v divadle. Prenikli na ceremoniál odovzdávania cien Dosky 2014 na festivale Divadelná Nitra.
Vedeli ste to? Divadlo je retroverzia 3D kina. A viete, aký je rozdiel medzi divadlom a videom? No predsa, že divadlo nemôžete pretočiť dopredu. Áno, je v poriadku, keď v ňom oceňujeme ženy za predstieranie. Veď za čo iné? Režisérovi však brucho radšej nemastime – je to diktátor, netreba ho v tom podporovať.
Iba peniaze sa minú
Toto všetko už hipster vie a úplne si s tým vystačí. Ale nemá to v živote zas tak úplne ľahké. Stále totiž nie je vylúčené, že raz jeho bicykel nejakou náhodou zabočí za štýlovou ženskou sukňou či šviháckymi trakmi práve do divadla.
A potom môže zostať úplne vážne prekvapený. Lebo jeho rozum zistí, že v divadle sa dá celkom dobre predviesť, jeho ústa budú môcť hovoriť zrazu aj o čomsi inom ako o zásadách práce vo firme. Napríklad o pocitoch, hlbšom zmysle, dokonca o láske. A potom sa od kolegov z tejto čudesnej brandže môže dozvedieť aj ďalšie múdrosti. Napríklad, že keď herec chodí s kožou na trh, jedného dňa sa mu môže stať, že peniažky sa minú, ale hanba zostane. Vtedy treba vedieť, že nezostáva nič iné, len sa nechať zašiť dakam do divadelného archívu.
Práve v jeho kulisách sa v štúdiu DAB Nitra a v réžii Jakuba Nvotu odohrával piatkový ceremoniál slávnostného odovzdávania divadelných cien Dosky 2014. Tvorcovia sa rozhodli spraviť z moderátorov hipsterov a nemuseli pre to vlastne ani veľa robiť. Vzorovo upravený Juraj Jorge Hrčka akoby si len tak odskočil z okolitého víru diania festivalu Divadelná Nitra a zľahka ukázal, čo vie. Macher na žáner stand up komédie Juraj Šoko Tabaček sa po dlhšom zahrievaní nakoniec predsa rozbehol cestou svojho srdca a sťaby naozaj zahorel túžbou. No a Zuzana Porubjaková, v estetických vrstvách rolí uniformnej herečky a moderátorky, švitorila tak prirodzene a podmanivo, ako to len ona dokáže.
Všetci dostali fajnové kostýmy od návrhárky Lenky Sršňovej (ktorá mala pred týždňom úspech aj na módnej prehliadke Design Weeku). A na dôvažok sa mohli kochať vo svojich vymakaných dokrútkach z animovanej dielne dvojice Ové Pictures.
Hviezda nezhasla
Popredný predstaviteľ divadelného hipsterstva na Slovensku hovorí, že herečky nemusia hrať svoje pocity, lebo sú z nich zostrojené. Ale pozor, nie každá žena je herečka, a nie každá herečka je žena! Keď sa vzápätí vyzvaná diva Zdena Studenková nedostavuje po víťaznú Dosku v kategórii najlepšej herečky, na chvíľu akoby ho opantal strach, že to prešvihol. No nakoniec sa všetko dobre končí.
Najočakávanejšia hviezda to stíha na úplný záver. „Ešteže šéf skrátil Buddenbrookovcov, inak by som o tomto čase stále umierala na javisku,“ pozdravuje publikum, dobiehajúc rovno z predstavenia v SND. A jedným dychom ďakovala. Že šéf Činohry Roman Polák nezabúda na starnúce herečky a nechal jej ušiť na mieru úlohu Hitlerovej režisérky Leni Riefenstahlovej v novej pôvodnej slovenskej hre. Že dostala túto príležitosť, za ktorú sa nemusí hanbiť, dokonca ju za ňu kritici ocenili. A že sa už teší na ďalšiu.
Ďakovačka bez konca
Cenu môže dostať len konkrétny človek, a nie napríklad inscenácia alebo hudba či scénografia, tvrdí náš hlavný hrdina. Našťastie ho netreba presviedčať o inom. Keď už na tie Dosky prenikol, musia ho presvedčiť.
Napríklad tým, že poľský skladateľský tandem poďakuje režisérke, bez ktorej by víťaznú hudbu k inscenácii Svedectvo krvi nezložili, že neprítomný človek-hviezda Ľuboš Kostelný s čerstvým titulom najlepšieho herca si svoju cenu neprevezme a prenechá moment slávy svojmu režisérovi, alebo že sa pri preberaní najdôležitejšej ceny zídu pred kamerami niekoľkí ľudia a spomínajú desiatky ďalších ľudí, ktorí sa podieľali na najlepšej inscenácii a réžii sezóny.
Niekoľkonásobnou hviezdou večera sa naozaj nestal človek, ale inscenácia. Hipster bol pri tom a tak už vie, že keď sa povie Láskavé bohyne, tak sa spustí „ďakujem, že mi ďakujete, že ďakujem a dovoľte poďakovať sa, že ďakovali...“ Trochu sa bojí, že stratí pojem o čase, ale asi sa fakt vyberie do divadla.
