Waves Bratislava má za sebou má ešte len druhý ročník, no už má pevné miesto na európskej festivalovej mape a priniesol aj zopár zaujímavých postrehov o stave našej scény.
Najskôr treba dosiahnuť niečo doma, potom sa dá uvažovať ako ďalej a existuje niekoľko možností ako na to.
Tak by sa dala zhrnúť akcia, ktorá sa cez víkend rozložila v deviatich kluboch v centre Bratislavy.
Kto chce objavovať (a koho)
Waves Bratislava je takzvaný showcase festival, aký na Slovensku nebol. To znamená, že je určený nielen divákom, ale aj hosťom: manažérom, promotérom, agentom a ďalším, ktorí sa hudbe venujú profesionálne. Inak povedané Waves je typom akcie, na ktorú sa chodí objavovať.
Preto jeho program neponúka tie najväčšie hviezdy, ale ani úplne začínajúce mená. Nájdete v ňom hudobníkov, ktorí už niečo dokázali a mohli by toho dokázať ešte viac. Presadiť sa aj mimo svojich krajín.
„Nevyberáme si iba export-ready skupiny, nastavujeme zrkadlo celej domácej aj európskej scéne,“ vysvetľuje šéf festivalu Tibor Holoda.
Program sa rodil aj zo zoznamu kapiel, ktoré sa samy prihlásili, pričom organizátori sa snažili neopakovať mená z vlaňajšieho ročníka.
Z toho najzaujímavejšieho, čo doma máme, chýbali Jana Kirschner a Fallgrapp, ale pozvanie na tento termín nemohli využiť. Škoda, že v programe neboli ani Chiki liki tu-a, sú stále jednou z najlepších koncertných kapiel, ktorá má zároveň dosť skúseností aj s hraním mimo Slovenska. Inak to bola veľmi dobrá inventúra aktuálneho domáceho „best-of“.
Nie je tu priestor detailne rozoberať jednotlivé koncerty, ani to nemá cenu. Ako to už býva pri deviatich pódiách naraz, každý mohol zažiť trochu iný festival. Treba však dodať, že za uplynulý rok sa vynorilo niekoľko nových mien, o ktorých ešte bude veľa počuť – energické trio Fresh Out of the Bus, pesničkárky Tante Elze a Martina Javor.
Čo najviac chýba našej scéne?
Asi najviac sa však z tohto ročníka bude spomínať na Longital. Vďaka vášnivej hre a špeciálne nazvučenej elektroakustickej gitare dokáže Dano Salontay nahradiť celú kapelu – počujete naraz melódie, akordy aj rytmus a basgitara jeho partnerky Šiny duní oveľa intenzívnejšie než kedysi. Dvojica sa navyše pre Waves Bratislava ešte posilnila, o bubeníka Mariána Slávku.
Výsledkom bol jeden elektrizujúci koncert. Všetci traja išli naplno, staré pesničky dostali úplne novú šťavu a permanentné iskrenie z pódia strhlo aj zahraničných hostí.
Peter Jenner, bývalý manažér skupín Pink Floyd a The Clash bol nadšený. „Toto je originálna hudba, zrozumiteľná globálne, ale bez kopírovania angloamerickej scény. Texty v slovenčine nie sú problém, cítil som silnú osobnú výpoveď, oceňujem zvuk, rytmus jazyka aj sviežu melodiku pre západné uši,“ povedal kapele a vypýtal si všetky albumy.
Dobrá ukážka, ako funguje v praxi hudobný export, ale v skutočnosti ho tvorí prepojená séria aktivít, na ktorých sa okrem hudobníkov musia podieľať aj agenti a manažéri. Tieto pozície u nás ešte poriadne neexistujú, no horšie je, že neexistuje ani štátna podpora. Štáty ju robia cez takzvané export offices a cez grantovú podporu. Tohtoročná nula pre Waves Bratislava sa už nedá označiť ani ako trapas – kto urobil viac pre nemainstreamovú domácu scénu než festival, ponúkajúci ju v XXL dávke? Oveľa rozumnejšie sa zachovalo mesto a potenciál medzinárodnej akcie pochopila aj SOZA, ktorá sa stáva partnerom čoraz viac akcií.
Waves Bratislava navyše netvorí len festival, ale aj konferencia. Konala sa v piatok v hoteli Crowne Plaza a medzi takmer sto hosťami boli okrem Jennera aj ďalšie zvučné mená ako John Robb (novinár, ktorý stvoril termín britpop) či zástupcovia veľkých svetových festivalov. Často sa na nej, priamo či nepriamo, skloňovala profesionalita. Tú totiž momentálne potrebuje naša scéna najviac.
